"Srandových" akcií a rozhodnutí je už viacero. Máme už polmilionárskych milionárov, premiéra - maskáčového výsadkára, ľavicovú stranu objímajúcu sa s nacionalistami, ministra financií, ktorého poučuje vlastný premiér o tom, čo všetko sa "na vláde" schválilo, a čo nie.
Máme premiéra, ktorý sa nehanbí na tlačovej konferencii spýtať novinárov, prečo by kôli nárastu minimálnej mzdy malo hroziť prepúšťanie ľudí, ktorí práve takúto mzdu poberajú. Ďaľšou komédiou v súvislosti s minimálnou mzdou je, že "eksperti" zistili až po prijatí jej zvýšenia, že to v praxi nebude znamenať len jej zvýšenie. A teda že sa dotkne aj odvodov etc etc.
Prča sa však nekončí. Minister spravodlivosti, spoliehajúci sa na jej slepotu. Predseda vládnej strany, hľadajúci parkovacie miesto v okolí parlamentu. Ponocovanie novinárov na ulici počas povolebnej noci pred sídlom víťaznej strany. Hľadanie vhodného miesta na zasadanie vlády v chudobnom regióne. A najnovšie Ficov telefonát do STV.
Ktosi raz v diskusiách na SME napísal, že toto nie je vláda, ale chránená dieľňa. Musím voči tomuto tvrdeniu protestovať - nevhadzujme prosím zdravotne a duševne postihnutých ľudí, statočne sa brodiacich so svojim údelom životom a snažiacich sa vytvárať hodnoty do jedného vreca s našou vládou. Zbytočne ich ponižujeme.
