Vážené súdružky, vážení súdruhovia!
Dnes je to presne 16 rokov, čo sa pravicové protisocialistické a protištátne živly pokúsili za pomoci imperialistických prisluhovačov zvrhnúť náš prosperujúci a ľudovo-demokratický režim. Mysleli si, že dokážu primitívnymi emóciami zaútočiť na základné pudy našich uvedomelých más, že vymyslenými historkami dokážu oklamať, ba priam obalamutiť naše národy, že pár zmanipulovaných študentov, prihlúpych na to, aby pochopili problematiku socialistickej spoločnosti v celej jeho šírke, dokáže dohnať našich ľudí na okraj šialenstva v mene akýchsi nešpecifikovaných slobôd a ilúzií.
Ale my sme sa nedali! Ani robotník z Bavlnárskych závodov Vladimíra Iljiča Lenina v Ružomberku, ani hrdinský roľník z južného Slovenska, v pote tvár pracujúci pre naše blaho, ani vodič električky v Prahe, nikto z týchto hrdinov dneška sa nenechal oklamať vábivými heslami rozvračačov svetlých zajtrajškov. Áno, súdružky a súdruhovia, povedzme si to na rovinu - boli aj takí, ktorí na chvíľu podľahli vábeniu imperialistických sirén, mávajúcich nám pred očami kapitalistickým pozlátkom. Čo sa ale nachádza pod tým pozlátkom, súdruhovia - nič, len prázdnota, a zdieranie poctivých robotníkov a roľníkov. Povedzme si to na rovinu - na chvíľu zaváhalo veľa z vás. Tu, v prvom rade vidím ale súdruhov, ktorí včas pochopili, že tadiaľto cesta nevedie. Vďaka vám, súdruhovia, celý národ vám ďakuje!
Tak, ako na poslednom zjazde Komunistickej strany Československa povedal súdruh prezident Jakeš - nikto, len my sami sme zodpovední za ďalší rozvoj našej ľudovodemokratickej vlasti. Nikto nám dnes nepomôže. Priateľov máme mnoho - svedčí o tom aj posledná návšteva prezidenta Bieloruska, pána Lukašenka, aj pozdravný telegram pri príležitosti nedávnych osláv vzniku Československej republiky od našich čínskych spolusúdruhov. Ale opäť sa pozrime pravde do očí - imperialistické zoskupenia, ako je agresívne NATO, alebo takzvaná "Európska únia", sa neustále rozpínajú, a pohlcujú priestor okolo nás. Nejeden národ sa podvolil vábeniu pozlátky, a upadol do bahna imperializmu. Ťažké osudy súdruhov z Poľskej a Maďarskej republiky nech sú nám výstrahou. O úpadku kedysi sovietskeho Ruska, toho nosiča pokroku a technicko - ekonomického rozvoja ani nehovorím.
Ale práve preto, sa musíme, súdruhovia a súdružky, postaviť svetu čelom, a pod neochvejnými šíkmi nášho ľudu, posilneného ideami marxizmu-leninizmu vieš aj nadaľej červenú vlajku pokroku a úspechu. Nie reči a sľuby, ale činy robia súdruha súdruhom! Ako zareaguješ napríklad ty, súdruh, keď sa ti na schôdzi posťažuje poctivý robotník, že nedostať toaletný papier? Hľadáš, vážený súdruh, riešenia? Navrhuješ, operatívne zvolávaš schôdze, aby nemali súdruhovia za sústruhom pocit, že je nám ich osud ukradnutý?
Alebo ty, súdružka, ideš príkladom ostatným ženám v kolektíve, ked začnú počas zaslúženej obednej pauzy horekovať nad nedostatkom hygienických .... no.... vložiek... ale áno, súdruhovia, pomenujme veci vlastnými menami! Takže teda, súdružka, si dostatočne v strehu?
Súdruhovia, súdružky.
Dnešné výročie nech je pre nás historickým ponaučením. Nenechajme sa učičíkať vábnymi rečami nepriateľov nášho štátu, a buďme v strehu!
Svetu mier, súdruhovia!
