No áno, povie niekto, ako málo stačí ku šťastiu. Je ale koniec vládnutia tej najhoršej možnej kombinácie populisticko – oportunistických strán po voľbách 2006 tým „málom“?
Podľa mňa nie.
Nebudú mi chýbať drísty a klamstvá predsedu vlády, ani jeho búchanie po stole a vykrikovanie do vetra.
Nebudú mi chýbať nástenkové tendre, ani emisné podvody, ani nárast korupcie vo verejnom sektore.
Nebudú mi chýbať ľudia ako Fico, alebo Paška, ktorí si november 1989 buď ani nevšimli, alebo mali na práci iné dôležitejšie veci – napríklad kachličkovať kúpeľňu.
Nebudú mi chýbať kadejaké mečiarovské figúrky, patvoriace spoločenské ovzdušie zápachom pripomínajúcim zbabranú polovicu 90-tych rokov.
Nebudú mi chýbat grobianski ožrani a "blbé kysucké nány", obrazy toho hrubého a primitívneho Slotenska.
Nebudú mi chýbať politici, zneužívajúci historické udalosti a historizujúci úchyláci, stavajúci nezmyselné sochy kráľov Svätoplukov, normalizační boľsevici, ktorí si berú do huby 21. august, kariérni komunisti, oslavujúci kresťanské symboly a podobne.
Nebudú mi chýbať členovia koaličnej rady – klamár, zlodej a krvavé paprče.
Nebudú mi chýbať vymyslení vonkajší aj vnútorní nepriatelia, na ktorých tí úbohí babráci ukazovali večne prstom.
Nebudú mi chýbať – pre tento štát bola odchádzajúca vládna koalícia plazivou pohromou, rozleptávajúcou morálne, ale aj ekonomické fundamenty tejto spoločnosti.
Dnes sa skončili štyri roky najhoršej vlády. Je tu šanca postaviť veci z hlavy na nohy.
A ja sa z toho naozaj úprimne teším :-)
