Z čisto formálneho hľadiska musím hodnotiť snahu o vytvorenie dlhodobej vízie vývoja slovenskej spoločnosti pozitívne. Každá snaha o definovanie dlhodobých priorít a vízií je plusom, a v prípade našej babráckej „ad-hoc“ vlády, ktorej absolútne chýba akákoľvek koncepcia v čomkoľvek, a imperatívom sú jedine výskumy verejnej mienky, ide priam o osvietenecký čin celého volebného obdobia. Bravó!!
V spoločnosti z tejto obsiahlej správy zarezonovala naviac vízia signifikantného priblíženia sa ekonomickej úrovne SR k úrovni krajín tzv. EÚ 15 v horizonte roku 2030. Na rozdiel od mnohých skeptikov nepovažujem tento dátum za totálnu fantasmagóriu. Príkladov z bližšieho aj vzdialenejšieho okolia je dosť, a kto chce, ten vidí.
Má to však háčik. Dokonca niekoľko. A dosť veľkých. Tento termín by bol celkom reálny, ak by: - súčasný predseda vlády nezakotvil mentálne kdesi v hlbinách 80-tych rokov
- súčasný predseda vlády SR venoval ekonomickému rozvoju tejto krajiny aspoň toľko energie, koľko vynakladá na triedny boj s vnútorným aj vonkajším nepriateľom a protištátnym, protinárodným a protisocialistickým živlom
- Vládu SR netvorila nekompetentná banda ad-hoc riešiteľov, ktorí robia všetko pre to, aby sme doterajšie ekonomické úspechy už čoskoro pokladali za minulosť
- Vládnu koalíciu netvorili tí, ktorí v ktoromkoľvek bode svojej kariéry robili všetko preto, aby žiadna z ekonomických reforiem, ktoré tu prebehli, vôbec neexistovala, pričom dnes samozrejme, plne v súlade s duchom svojich pokrivených chrbtíc, nemajú problém sa na týchto úspechoch priživiť
- súčasný predseda vlády nebol pokrytcom, ktorý plače nad nejednotou slovenskej politickej scény, ale o 5 minút už hádže hromy blesky na všetko, čo mu neleží pri nohách
- súčasný predseda vlády nerobil všetko pre to, aby zahraniční investori, ktorým ani nevie prísť na meno, pochopili, že u nás je kapitál chápaný ako nepriateľ robotníckej triedy a proletariátu
- súčasný predseda vlády nepovýšil klientelizmus a rodinkárstvo na štátnu doktrínu
Škoda ďalších slov. Škoda pokračovať. Vydalo by ešte na dve strany. A pritom snáď stačí povedať, že akákoľvek vízia úspešného Slovenska nebude realizovateľná, kým voliči nepochopia, že čarovné prútiky neexistujú, zázraky sa nedejú, pečené holuby samé do huby nepadajú, a boľševik zostane navždy boľševikom, čiže babrákom. Príkladov za posledných 90 rokov bolo snáď dosť.
Inak budeme vždy len dobiehať a predbiehať, ako sme to robili 40 rokov. Žiaľ, asi sme nepoučiteľní.......
