Heslá sú super, dokážu príjemne zjednodušiť život. Aj kedysi, stačilo občas zakričať nejaké heslo, napríklad „Nech žije KSČ!“, alebo „So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inakl!“ a bolo. Žiadne hlbšie myšlienky sa neočakávali, a keď nejaké boli, museli byť v súlade s líniou strany – ale to zas ťažko hovoriť o hlbokých myšlienkach, všakže? Stačilo zabľačať heslá, občas niečo porobiť v zamestnaní (naschvál to nenazvem prácou), a režim vás odmenil mliekom za dve koruny. Že to šlo na úkor vnukov, zaujímalo málokoho.
Dnes, keď vládnu slepci, ktorí si nevšimli nejakú spoločenskú zmenu v roku 1989 – a treba povedať, že práve vďaka nim mávam aj ja ten pocit, že v podstate žiadna nenastala - prekvitá opätovne doba hesiel. Horšie je, keď príde na ich realizáciu.
Napríklad dnešné ficoheslo dňa – „na Slovensku sú nízke platy!“ – ktoré tak nejak ako vždy spontánne vysúkal zo seba súčasný predseda vlády SSR. Heslo je to krásne, účinné, úderné, len ťažko s ním nesúhlasiť - lebo ak by sa aj našiel niekto na Slovensku, ktorý by bol spokojný so svojou mzdou, a vyslovene by netúžil po jej zvýšení – išlo by pravdepodobne o absolútny endemit, jedinečný exemplár, hodný výskumu.
Ľud má pocit, uf, to je chlap, ten nám hovorí z duše! Trápia ho naše nízke mzdy! Taký ľud sa už asi pána premiéra ale nespýta, že fajn, nízke mzdy, ale čo s tým? Čo vy, pán premiér, robíte preto, aby boli vyššie? Ľud sa to nespýta, lebo možno tak nejak podvedome očakáva, že odpovede budú pre nositeľa hesiel dosť fiaskom. Nositeľ hesiel totižto robí všetko preto, aby tie mzdy nerástli – zavádza vyššie dane pre „polmilionárov“ (ozaj, kedy zdaní tých skutočných, čiže aj seba a väčšinu svojich súdruhov kapitalistov, združených v súčasnej vláde SR?), čím ich (resp. ich zamestnávateľov) motivuje k tomu, aby platy skôr nerástli, a keď rastú, tak nejak rafinovane, aby sa to moc neodzrkadlilo na daniach. Alebo znepružní pracovné právo – čím znižuje konkurenciu na pracovnom trhu, čím sa samozrejme zmenšuje tlak na rast miezd. Alebo nevie prísť vrcholovým managerom zahraničných podnikov ani na meno - prejav skutočne priteľského a ústretového prístupu k zahraničným investíciám, len čo je pravda.
A tak zatiaľ čo ľud ochká a tlieska národne svojstojným, sociálne spravodlivým a nepudlíkujúcim sa zvolaniam a heslám, ich nositeľ zataľ robí všetko preto, aby ich mohol vykrikovať do vetra aj v budúcnosti.
Síce nerád, ale musím uznať, že istú logiku to má. Je to take malé Ficove politické perpetum mobile.
Škoda len, že to nemôže dopadnúť inak, ako s tým mliekom za dve koruny.....
