Odhliadnuc od toho, že išlo opäť skôr o folklórny manifest na podporu svojho predsedu, ako o seriózny snem serióznej strany, myslím, že výsledok je jasný. Dal by sa zhrnúť v pár bodoch:
hnutie naďalej zostáva hnutím jednej osoby. Vladimír Mečiar je sám o sebe hnutím, bez neho by nebolo ani HZDS, bez ohľadu na počet podpredsedov a členov výkonných orgánov.
skladba Mečiarom manipulatívne presadených podpredsedov hovorí jasnou rečou o tom, že HZDS chce po budúcich voľbách sedieť vo vláde. S kým bude sedieť – to záleží od konkrétnej situácie po voľbách, pretože nech bude predvolebná rétorika akákoľvek, deň po voľbách bude všetko inak. A – samozrejme – v súlade s bodom jedna o tom rozhodne sám najvyšší.
inú alternatívu ako návrat do vlády si hnutie dovoliť nemôže – tretie funkčné obdobie v opozícii je už veľa aj na starnúceho vodcu.
za proklamatívnymi vyhláseniami o zvyšovaní koaličného potenciálu HZDS sú už aj reálne predpoklady. Časy izolácie HZDS sú už dávno za nami, rovnako ako kauzy Lexa a mečiarovskí privatizéri za korunu a škandalózna dlhopisová privatizácia. Všetko je zabudnuté, pozerať sa musíme – vraj - dopredu.
Aký bude ďalší predpokladaný vývoj? Už sa „teším“ na tú mediálnu masáž, ktorá nás bude po voľbách presviedčať o nevyhnutnosti menšieho zla – čiže o alternatíve k ľavicovej a protireformnej Fikovláde (Smer + HZD + SNS + KSS) v podobe zbratania sa HZDS a taktizujúcej SDKÚ (ozaj, čo myslíte – voliči ktorej z týchto strán budú z tohoto faktu vo väčšom šoku?). Už sa teším na tie argumenty, hlásajúce potrebu zachovania reformného statusu Slovenska aj za cenu čiastočnej straty vlastnej ideovej a politickej tváre. To bude zas slov o politickom pragmatizme, či o zhode programov (čo je samo o sebe v našich podmienkach dosť vtipné označenie). A čo je najhoršie – zoči-voči potenciálnej hrozbe totálneho ovládnutia mocenských štruktúr nominantami Smeru (veď prezidenta už majú v suchu) a jeho politickými súputníkmi to bude vyzerať pravdivo. Jednoducho - z HZDS sa stáva doslova dievča do koča aj do voza – veď Slovensko už má väčšiu Fikohrozbu, že? Veď slováci majú krátku pamäť, že? Aký Lexa? Aký samoúnos? Aký rozpredaj podnikov za korunu?? Aké dlhopisy? Kto si ešte spomenie na Kubiša a jeho Fašírky, keď momentálne strieľame po Rybníčkovi, prosím Vás?? Kto si ešte spomenie na antireformné kroky Mečiarových vlád, keď sa konzervoval status quo len preto, aby sa nezvýšila nezamestnanosť? Kto si spomenie na 30-percentné úroky, za ktoré si tento štát požičiaval peniaze, aby zachoval zdanie hospodárskeho rastu? Kde budú spomienky súčasných vladárov na obdobie, keď boli „odkladaný“ v parlamente do výboru pre životé prostredie? Jedno je však isté - to, čo bolo nemyslitlné v roku 1998 a nereálne v roku 2002, nie je už tak celkom nepredstaviteľné v roku 2005. A ak pôjde vývoj ďalej – o rok a pol sa to môže zdať ako najlepšia alternatíva z tých najhorších. Len neviem, či je mi z toho viac do smiechu, alebo do plaču.....
