Zoberme si udalosti z posledných týždňov na Slovensku a v Maďarsku. Dva štáty, ktoré dlhé stáročia zdieľali spoločnú minulosť, pričom jeden z nich sa jej (nechápem prečo) poľahky a márnotratne vzdáva, a druhý si ju zas naopak (nechápem prečo) nadmieru privlastňuje.
Sociálny demokrat Gyurcsány vyhral v Maďarsku voľby. Druhý krát. Sociálny demokrat Fico vyhral voľby pre zmenu zas na Slovensku. Prvyý krát. Čiže do premiérskeho kresla zasadli v dvoch susedných štátoch ideové „socanské“ dvojičky. Idylka ako vyšitá, v rámci svojho internacionálneho presvedčenia by sa zdalo, že nič nebráni perfektnej a hladkej spolupráci.
Chyba lávky.
Miesto plodnej spolupráce prišli na rad „odporúčania“ maďarským podnikateľom od maďarského premiéra aby si šli podnikať na Slovensko, ak sa im doma nepáči, prišli na rad „samoútoky“ a „samovyfackania“ aj so všetkými hysterickými reakciami okolo toho (z jednej aj druhej strany), tvrdé obvinenia lietajú z jednej strany Dunaja na druhú. Jednoducho – soc-dem internacionalizmus v praxi. V postkomunistickej praxi.
V krčmách, v domácnostiach, v i-net diskusiách sa hovorí/diskutuje/háda o Hedvige, o nápisoch, o útokoch aj „samoútokoch“, o tom, že hen, tí druhí, to sú teda sviniari, zas tu na nás niečo kujú, zas na nás špinia, zas hento, zas tamto.....
Hmla. Nič len hmla. Hra s emóciami, veď oni presne vedia, na čo sa ľud chytí, čo ho dráždi, a hlavne čo ho odpúta od toho hlavného – čiže od príčin, ktoré týchto výtečníkov nútia dymiť a „mlžiť“. Hmla sa ale jedného dňa zdvihne, a ako obyčajne, zostane po nej trpký pocit sklamania a klamstva.
V Maďarsku si dnes státisíce voličov môžu trieskať hlavy o stenu, že zvolili opätovne do premiérskeho kresla človeka, ktorý v rámci budovania „sociálneho“ štátu a svetlejších zajtrajškov prejedol už včera to, čo mali jesť až zajtra. Nuž – dlhodobé zatváranie si očí pred ekonomickou realitou môže donútiť aj sociálno-demokratickú zavádzať také opatrenia, pred ktorými blednú aj Dzurinda so Zajacom. Nacionalistická hmla a hra na zlých slovákov pomohla len na chvíľku, v Budapešti už pár nocí horia autá.
A slovenský sociálny demokrat? Ten ešte „sociálny štát“ po vzore Maďarska naštastie nevybudoval, ale zahmlievať veruže je čo. Napríklad aj to, že si ako snáť prvý sociálny demokrat v histórii prizval kôli pohodlnosti vládnutia na Slovensku do vlády nacionalistickú stranu, ktorá robí slovu „národ“ len tú najhoršiu reklamu, a vyslúžil si tým širokomedializovanú kritiku od vlastných eurosúdruhov z Bruselu. „Zamlžiť“ treba aj veľa ekonomických opatrení, ktoré akoby náhodou vychádzajú ešte len v rozpracvanej podobe z rôznych ministerstiev, a sú následne rýchlo dementované, resp. vysvetľované ako „pracovné verzie a návrhy“. Nie je lepšie riešenie, ako uniknúť pozornosti 1,5 milióna budúcich dôchodcov, alebo tej časti obyvateľstva, ktorá „neinvestovala“ do pyramídových „hier“, ako vytiahnuť zo skrine maďarského bubáka, brúsiaceho si zuby na „felvidék“.
Jednoducho klasika.
Už len nech sa tá hmla zas na čas zdvihne.....
