„Menšie zlo“ rok vo funkcii

Podľa prieskumu agentúry MVK považuje 42,7 % občanov tento rok pre neho ako úspešný a len 12,9 % ako neúspešný. Tento výsledok pomerne jasne dokazuje, že tento nenápadný, nekontroverzný, do ničoho sa nestarúci a hlavne s nikým sa nehádajúci prezident zvolil správnu taktiku. Taktiku budovania vlastného image nekonfliktnej a „ľudu“ blízkej persóny.   Je to ale skutočne úspech?  Snažím sa len pochopiť, čo vlastne ľudia považujú v tomto prípade za úspech - ak by sme mali brať ako merítko úspechu frekventovanosť a pretŕčanie sa na rôznych ľudových zábavách (DJ rulezz!:) – potom by išlo asi o najúspešnejšieho slovenského prezidenta v histórii. Pokiaľ by však išlo o zhodnotenie jeho prínosu pre slovenskú politiku, resp. prínosu pre stabilitu našej scény, zrazu akosi ani neviem, čo vôbec hodnotiť.  Je snáť úspechom fakt, že po dehonestujúcom pôsobení predchádzajúceho prezidenta (súdruha katolíka, výrobcu rýľov a drienkovice, zabijáka brazílskych anakond,... dosaďte si, čo len chcete, je toho dosť), považujeme za dobré aj praktickú nečinnosť podloženú deklaratívnymi vyhláseniami?   Alebo sa uspokojujeme, že to „menšie zlo“ sa až tak do diania nezapája a tým pádom nepácha neplechu?   Hm, ani jedna z týchto možností sa mi nepáči.   Alebo žeby sme sa konečne dostávali do stavu, keď sa prezident stane (aj vzhľadom na kompetencie) „len“ reprezentatívnou osobou, a nie samozvaným centrom vesmíru?   V tom prípade – načo potom máme takto draho volenú funkciu?   A hlavne - čo s krajinou, kde sa za úspech považuje vegetovanie na kraji diania, a kde sme vďační aspoň za to, že terajšie „menšie zlo“ zatiaľ nie je také zlé, ako to predchádzajúce?