Na začiatku, po nadmieru nežnej revolúcii, boli tiež sľuby. Vladimír Mečiar napríklad v 90tom roku odkazoval komunistom, že vo väzeniach je pre nich miesta dosť. Ako ukázala budúcnosť, duch komunizmu bol pre neho skôr inšpirujúcim prvkom. Od takýchto Doktorov sa dá samozrejme očakávať čokoľvek, ale hlavne to, že v danej chvíli spraví (povie) to, čo očakáva, že mu prinesie podporu, či už voličov, alebo síl, ktoré ho dokážu priviesť na piedestál popularity, alebo moci. A najlepšie, keď sa to navzájom dopĺňa.
Ono to nie je ale výsadou len nacionálno-socialistických populistov. Taký Mikuláš Dzurinda tiež nemal problém vyhlasovať blbosti o dvojnásobných platoch. Dobre, viem, časť z vás povie, veď ale JA ten dvojnásobný plat mám, poprípade niečo v duchu “veď ale štatistiky jasne potvrdzujú, že za osem rokov…” etc etc. Pozrime sa ale na podstatu veci. Nech mi niekto povie, AKO môže akýkoľvek politik v akejkoľvek normálnej krajine sľubovať zdvojnásobenie platov?? Môže maximálne slúbiť, že bude uskutočňovať takú ekonomickú politiku, ktorá vytvorí prostredie náchylné na ekonomický rast, a tým pádom aj na rast miezd, ALE generálne zdvonásobenie platov? Čo, vari žijeme pod Mugabeho krídlami, alebo v Severnej Kórei, že si môže politik od stola rozhodnúť, koľko budú ľudia zarábať? To je snáď výsadou pracovného trhu, nie? Bodka, padla!
Ale späť k mýtom a legendám. Posledné roky sú výsadou strán, ktoré zhodou okolností v súčasnosti vládnu. Priam sa zdá, že medzi schonosťou vymýšľať hlúposti a blbosti, a realitou v podobe zloženia vládnych strán na Slovensku je viac než priama úmera.
Zoberme len tri z nich, ktoré v posledných rokoch vytvorili:
Reformy sú zlé, ožobračili väčšinu Slovákov, prospech z nich má len horných 10.000
Realita: Korunovaná blbosť. Keď si to človek zoberie úplne od základu, jedine schopnosť vylepšovania (reformovania) dokáže zabezpečiť spoločnosti úspešný rozvoj. Dnes, keď z každej strany počúvame len chvály na rozvoj Slovenska (naposledy R. Prodi pri navšteve Bratislavy), keď zaznamenávame najnižšiu infláciu v histórii, najnižšiu nezamestnanosť, najvyššíe prírastky HDP, najnižší deficit verejných financií, etc etc – vyznievajú slová niekdajších opozičných lídrov na predvolebných mítingoch ako – prinajmenšom – hlúposti. Samozejme, je čo zlepšovať. Samozrejme, je kopec slabých miest. Ale mýtus o škodlivosti reforiem, ktorému sadla na lep väčšina voliacich ľudí, ich nezlepší. Na to berte jed!
Slovensko sa vyvíja bez ohľadu na to, aká nám vládne vláda
Jasne. Aj taká Severná Kórea sa vyvíja v pohode. Hlavne v porovnaní s tou južnou. Alebo 40 rokov NDR v porovnaní s NSR je najlepším dôkazom, že vláda nemá žiadny vplyv na vývoj krajiny. Samozrejme, úlohu vlády netreba na druhej strane ani preceňovať, ale tvrdenia nacionálnych socialistov, združených okolo súčasnej vlády, že je jedno, aká sa robí hospodárska politika, je blbosť. Ja viem, že sa nejak musia vykrútiť zo zjavnej neschopnosti riešiť najvážnejšie problem tejto spoločnosti (zdravotníctvo, dôchodkový systém, resp. riešenie prvého piliera do budúcna), ale tieto tvrdenia sú úbohé. Bližšie som sa k téme vyjadril v článku "To tak má byť, to je normálka... "
A do tretice všetko dobé:
Rovná daň je zlá, tiež pomáha len tým najbohatším
Tu si dovolím zjednodušiť si situáciu, a odcitovať Richarda Sulíka:
“… v rokoch 2002 a 2003, čiže pred daňovou reformou, zaplatili všetci, ktorí majú príjem nižší ako priemernú mzdu (cca 62% daňovníkov) spolu 20% celkového výnosu dane z príjmu. V rokoch 2004 a 2005, čiže po daňovej reforme, zaplatili títo istí daňovníci spolu len 11%, z čoho vyplýva, že miera solidarity je po zavedení rovnej dane vyššia ako bola predtým. Alebo opačne, najbohatších 10% daňovníkov platí 50% všetkých dani z príjmu.”
Navrhujem týmito vetami oblepiť Slovensko. Spraviť z nich symbol manipulácie s voličmi, a krátkozrakosti populistov, ktorí chcú vládnuť, bez ohľadu na dôsledky. Snáď to aspoň niekomu dôjde, že je rozdiel medzi tliachaním a drístaním o solidarite, a skutočnými dôsledkami a výsledkami.
A tak je to s každým mýtom, a s každou legendou.....
