Prišli sa pokloniť pamiatke černovskej tragédie spred 100 rokov. Úbohé obete vtedajšieho uhorského štátneho teroru – vo svojej podstate hlboko veriaci ľudia – zaiste netušili, kto bude oplakávať ich pamiatku po 100 rokoch. Keď to pritiahnem za vlasy – verejné oslavy za účasti komunistov a eštebákov by sa dali brať svojím spôsobom za znesvätenie ich pamiatky.
Do toho prízrak ako vystrihnutý z XIX. storočia - najslovenskejší Slovák v celom vesmíre - kde človek dúfa, že snáď už tým svojim mongolsko-peštianskym prízvukom, ktorým patvarí slovenčinu ako ľúbozvučný jazyk, nemá čo nové povedať – a on, hľa, studnica nacionalistickej hlúposti, stále vyťahuje svoje nemúdre reči. Odvliekanie Maďarov do Istambulu - to tu ešte nebolo.
Ktovie, čo by na to povedali vtedajší Černovčania - iste potešení skutočnosťou, že Slováci si, síce do istej miery hochštaplersky, ale predsa - spravujú veci sami, a nie je tu žiadna Budapešť, ktorej hlúpa politika (v tej dobe u veľkých národov žiaľ v Európe často sa vyskytujúca) pribíja klince do rakvy samotného Uhorska.
Ktovie, čo by povedail na to, že im z titulu funkcie vzdávajú hold komunisti a eštebáci, pre ktorých národy neexistovali - len anonymný ľud, a že nad ich hrobmi reční hlupák, ktorý už narozprával kadečo, ale keď príde na ochranu skutočných národných slobôd (daňová suverenita, reformná zmluva EU), drží hubu a krok tak, ako federalistickí eurobyrokrati pískajú – len aby napríklad náhodou nestratil vplyv na eurofondy.
Nuž - neviem, či náhodou tým obetiam nedlžíme za takúto "oslavu" ospravedlnenie...
