Tu plynie inak čas. Tak nejak opačne, miesto smerom dopredu uteká dozadu. Zo skríň vyliezajú kostlivci časov minulých, vulgárny zlodejíčkovský, pravidelne ožratý predseda vládnej strany vedie svoj súkromný boj voči nepohodlným inštitúciám, snaživý bolševický televízny redaktor buduje „verejnoprávnu” STV, udavač vlastnej matky vyhráva jeden tender za druhým. A pritom inštalátor Duckého rozdáva morálne ponaučenia o privatizácii SPP. Neuveriteľné.
A to sa zdalo, že títo kostlivci už nevylezú. Sme však nepoučiteľní.
Tu platia iné zákony. Arogantný budovateľ korporatívneho kapitalizmu, stojaci na čele tej najpravicovejšej multimilionárskej vlády, akú kedy Slovensko malo, opojený mocou, kašle na nejaké dopravné predpisy, a jeho verný predobraz z jedného malého severoslotenského mesta mu pri tom výborne sekunduje. Veď sme na Slotensku, tu predsa odrbáva každý, tu predsa ten, čo predpisy dodržiava je na smiech, tak čo, pisálkovia, čo do toho rýpete, veď to bude mať presne opačný efekt, sledujúc čo sa deje na slotenských cestách, musia preferencie aroganťáka presiahnuť pri najbližšom prieskume minimálne 50 percent! Tlačový zákon na vás! Neuveriteľné.
A to sa zdalo, že by snáď mohla slušnosť mať konečne navrch. Sme však nepoučiteľní.
Tu je všetko naopak. Verejný činiteľ, prichytený pri hajzlovine, sa tvári ako víťaz a rozdáva rozumy. V situácii, kedy by slušný človek slušne povedal „prepáčte”, sú sviňami všetci okolo, len nie tá najväčšia. Červená úderka bojuje proti budúcnosti dvoch generácií a do poslednej kvapky žlče bojuje proti kapitalizačnému pilieru. Aj za cenu evidentných bludov a drístov. Nacionálni komedianti, tie blbé nány a ožranovia, to najhoršie, čo tento národ v sebe nosí, bez najmenšieho zaváhania odovzdajú ďalšiu časť svojstojnej a svojprtnej suverenity, za ktorú bojovali 1000 rokov, smerom do Bruselu, ako keby sa nechumelilo, ako keby ešte pred pár rokmi hystericky nevykrikovali v tejto súvislosti o vlastizrade. Neuveriteľné?
Nie. Sme len jednoducho nepoučiteľní...
