Nová politická hra – zníž ma, ak to dokážeš

Samostatnou kapitolou je tzv. liberálna ANO (to „tzv“ v názve dokázali naposledy pri svojom NIE pre reformu školstva), ktorá popri manipulatívnej proticirkevnej kampani (kiežby sa s takou vervou venovali aj iným – pálčivejším – témam, aj keď netvrdím, že sa financovaniu cirkvi a krokom KDH netreba zapodievať), každotýždňovému ohlasovaniu nových investorov (v princípe chvályhodné – len keby sa o tom niektorí zainteresovaní niekedy nedozvedali až z Televíznych novín, všakáno...), objavila novú predvolebnú tému.   Paradoxne práve minister financií a podpredseda SDKÚ v jednej osobe, ktorého hlavne v zahraničí s radosťou dávajú za príklad proreformnosti (a na Slovensku mu za to časť ľavicového spektra nadáva do „protiľudovosti“) sa v tomto prípade profiluje ako skeptik – až pod tlakom diskusie sa začínajú objavovať návrhy z dielne MF na zníženie odvodov pre obyvateľov z nižšími platmi. Bohužiaľ, takýmto „zaspaním na vavrínoch“ prispieva práve tomu, aby žiadne znižovanie nebolo – myslí si tu snáť niekto, že po nástupe ľavicovej vlády po budúcich voľbách bude priestor na znižovanie odvodov? Pri vláde strán, tradične sa spoliehajúcich na štátny paternalizmus?   Nie som síce ekonóm, a na tieto veci sa pozerám skôr z laického hľadiska (a možno aj márne už dlhšie očakávam nejaké príspevky od ľudí, ktorí sa v tom vyznajú omnoho viac, ako ja) – ale priestor tu podľa mňa je - riešenie by som hľadal skôr v dôslednej racionalizácii výdavkovej časti rozpočtu, kde každý súdny občan s priemernými skúsenosťami so štátnou správou musí konštatovať, že ak by takto fungoval nejaký súkromný podnik – skôr či neskôr by musel pre svoju neefektívnosť, byrokratickú prebujnenosť, a nedostatočné IT vybavenie (ktoré pri správnom zavedení vedie v konečnom dôsledku k zefektívneniu postupov, a tým pádom k úsporám) jednoducho zbankrotovať.   Na to je už ale asi vzhľadom na blížiace sa voľby žiaľ neskoro. Aspoň ja si nespomínam na vládu, ktorá by v predvolebnom roku škrtila výdavky. A aj tá naša je v tomto nanešťastie omnoho viac ľavicová a populistická, ako ultrapravicová a proreformná.  A nakoniec – tak isto je škoda, že sa už dávnejšie nerozvinula širšia (nielen vyslovene odborná) debata o návrhu Richarda Sulíka (redistribučný odvod a odvodový bonus) – zostalo by tak menej priestoru pre populistov, ktorým o žiadne revolučné zmeny a reformy nejde – len začínajú rozbiehať predvolebnú hru s názvom „zníž ma, ak to dokážeš“.   Škoda každej premárnenej šance – lebo do budúcna sa môže ukázať, že nám práve plynie záverečná časť jediného obdobia (zo strednodobého hľadiska), kedy sa podobné projekty mohli uskutočniť, a kedy by prifarbené vyhlásenia o „podtatranskom tigrovi“ mohli nabrať na vážnosti.