Poslanec Robert Kaliňák navrhuje odškodniť slovenské obete okupácie Česko-Slovenska z obdobia od vpádu "spriatelených" armád vtedajšej Varšavskej zmluvy, ktoré (s výnimkou Rumunska) na čele s Brežnevovským Sovietskym Zväzom vpadli k nám a "dočasne" sa tu usídlili na vyše 20 rokov. Čiže by išlo o odškodnenie obetí okupácie, trvajúcej od 20. augusta 1968 do (dúfajme) definitívneho odsunu Červenej armády - do 27. júna 1991.
Táto " bratská pomoc " proti " pravicovej kontrarevolúcii " nás okrem dvadsaťročnej hospodárskej stagnácii a politického a spoločenského komunistického normalizačného marazmu stála aj desiatky mŕtvych a stovky ranených, nehovoriac o tisícoch pokrivených osudoch tých, ktorí si stáli za svojim názorom.
Je skôr zarážajúce, že štát, ktorý o sebe tvrdí, že je právny, stále nie je vysporiadaný so svojou vlastnou, pomerne nedávnou minulosťou. V Česku sa veci dali do pohybu a tento rok na jar už príslušnú právnu normu prijali - odškodnenie dosiahne sumy od 30 do 150 tisíc českých korún. Či je to za zmarený ľudský život dosť, alebo málo, je na dlhšiu debatu, ale podstatný je podľa mňa morálny rozmer celého aktu.
Ako dopadne celá iniciatíva u nás, to sa ešte len ukáže. Snáť nestroskotá na tom, že ide o opozičný návrh, a (v tomto smere) zaspatí pravicoví vládni poslanci sa hádam prehryzú aj cez fakt, že iniciatívu odškodniť obete socializmu prebral člen strany, ktorá má niekedy tendencie sa socialisticky správať.
Nakoniec - veď je to čisto ich chyba. Prípadné žabomyšie spory ale rodinám obetí nepomôžu.
