Nenávisť je silný cit. Rovnako ako láska. Nemôžete milovať len tak na počkanie, a už vôbec nie masovo. Ak teda hovoríme o pravej láske. Zamilovať sa napríklad do politika – tak to už je asi prílišná abstrakcia. Aj keď, pri spomienkach na scénky z mítingov na Pasienkoch, niektorí spoluobčania asi nemali od toho pocitu ďaleko. Taká Superstar pre seniorov bol ten Vladko Zlatoústy, veruže tak. Ale priznajme si to teda na rovinu - s pravou láskou to nemalo nič spoločné.
Podobné je to aj s nenávisťou. Naozaj nenávidieť môžem niekoho, kto nezmieriteľným spôsobom, ľahkovážne, alebo priam cielene ublížil mne, alebo mojim blízkym. Normálne keď nad tým uvažujem, nespomínam si, či som niekedy niekoho naozajsky naozaj nenávidel. Viem si to predstaviť – svet je toho plný. Plný bolesti, obrazov vyvraždených rodín, upálených neštastníkov len tak, pre zábavu, preto, lebo mal napríklad tú smolu, že pochádzal z iného kmeňa, etnika, národa, alebo mal len dlhší nos, ako tí druhí, prípadne nezdieľal rovnakú ideológiu, vieru.......spomínam na články z vojny v Juhoslávii, na benzínom poliate a za živa upálené starenky, čo nevládali vstať z postele a utiecť pred tými vyslancami pekla na zemi, čítam v novinách, o hovädách, čo sú schopní znásilniť dcéru pred zrakmi jej rodičov (to asi aby im nebolo ľúto), história je plná krvi, svinstva, násilia, aj naša súčasnosť, tu, na Slovensku....tak prežiť niečo také, neviem si predstaviť, že by som dokázal neznenávidieť!!!
Ale Fico? Alebo iní naši politici? Prosím Vás!! Prečo by som mal k našej vládnucej vrstve cítiť nenávisť? Tieto légie šedého priemeru (česť výnimkám!), ktoré živime z našich vlastných daní, ktorí si sami nadelili práva nadľudí (skúste vy šoférovať opití, a spôsobiť dopravnú nehodu! A skúste potom vtipkovať o orešanskom vínku, alebo prípadne skúste od vašeho zamestnávateľa žiadať zadarmo notebook, kanceláriu s asistentom, ktorú vám poriadne preplatia, zadarmenko dopravu, lacný bufet s cenami z čias reálneho socializmu, a k tomu – nech nie je málo – ešte 80% z platu, nezdanených, nezaťažených ani percentom odvodov, ani percentom daní, ako náhrady! Za čo? Aké náhrady?! Alebo skúste ignorovať svoju prácu, ako to máte možnosť vidieť pri pohľade na polo- a trištvrte prázdne parlamentné lavice! No, len to skúste, do toho, zahrajte sa na nadľudí!! Choďte a vykrikujte ľuďom, že sú buzerantky, ktoré si môžu svoju dopestovanú mrkvu strčiť do riti, uvidíte, čo vám na to povie váš zamestnávateľ. Alebo mám ešte jeden typ - nasadnite do dvojmiliónového Volva, mávajte ľuďom rukou so zlatými hodinkami, a potom sa tvárte ako sociálny demokrat, ktorí rozumie ľuďom, no do toho), by boli na smiech, keby to nebolo také smutné, a keby nedisponovali takou mocou nad nami, bežnými smrteľníkmi, ktorí – predstavte si to – platíme dane aj odvody, a nikto nám nedá nič zadarmo.
Týchto našich nadľudí, ktorí si rozvážajú za naše peniaze celú svoju rodinu, prípadne si pošlú auto na druhú stranu kontinentu, len tak, z roztopaše, nemám dôvod nenávidieť. Maximálne s nimi pohŕdať, za tie tony drístov, čo sa im derú z huby, a ktoré nemyslia ani náhodou vážne, rýchlokvasených sociálnych demokratov, čo sú tvrdí kapitalisti, a naopak, našu slávnu pravicu, čo je celý život prisatá na štátnom cecku.....môžem si o nich myslieť svoje, môžem niektorými pohŕdať, ale rozhodne nemôžem povedať, že ich nenávidím.
Fakt nie. Verte mi.
Rozhodne nie do tej doby, kým nás neoboženú zas raz ostnatým drôtom.
Rozhodne nie do tej doby, kým nás nezačnú nútiť iné si myslieť (doma), a iné hovoriť (na verejnosti).
Rozhodne nie do tej doby, kým nás nebudú navádzať/nútiť donášať na vlasné matky.
Rozhodne nie do tej doby, kým nedovolia opäť raz vyslancom pekla na tejto zemi robiť zverstvá pod rúškom národa/ideológie.
Dovtedy – si nechám nenávisť, jakožto jeden z najsilnejších citov pre iných. Naši politici za to rozhodne nestoja. Ani za tú nenávisť.
Ani náhodou.....
