"Nie je koho voliť"
"Všetci sú rovnakí"
"Môj hlas aj tak nezaváži"
...a tisíc ďlaších dôvodov, prečo zostať pasívny. Nikomu neberiem svoj názor a presvedčenie, tu je môj pohľad na vec:
Voliť pôjdem....
- napriek tomu , že slovenská politika má od čistoty ďaleko. Pretože je len obrazom nás všetkých. Akí sme my, takých máme politikov. Bodka, punktum. Ak chce napr. 10 percent ľudí v parlamente ožrana, ktorého jedinou kvalifikáciou je, že sa narodil ako slovák, tak tam jednoducho bude. Takí sme "my", takí sú "oni".
- napriek tomu , že uplynulé štyri roky boli všetkým, len nie ukážkou cnosti a charakteru. Postupná erózia parlamentu a neduhy s tým spojené sú traumou, ktorá sa ale, žiaľ, môže kedykoľvek zopakovať.
- napriek tomu , že veľa vecí budem aj do budúcna sklamaný, aj kebyže vládnu tí, ktorých si prajem ja. Ale pozrite - keď sa stretnú dvaja ľudia s nejakými predstavami, čo povie jeden, inak môže pochopiť druhý, a ešte úplne inak ich môže povedať tretiemu. Tu je nás 5 miliónov, nikdy nebudú veci fungovať tak, ako chce jeden jednotlivec. A často dokonca ani tak, ako chce väčšina (čo môže byť paradoxne aj pozitívne - keby sa malo Slovensko riadiť výlučne podľa väčšinových nálad, som presvedčený, že by sme stáli ešte dnes na začiatku prerodu zo socialistickej ekonomiky na trhovú).
- napriek tomu , že mám len jeden hlas, a voličov sú 4 milióny.
Voliť pôjdem....
- práve preto , že ten hlas mám.
- práve preto , lebo aj keď nie som spokojný, viem si predstaviť kombináciu a vývoj, kedy by som bol podstatne nespokojnejší.
- práve preto , lebo nechcem vládu zostavenú z pohrobkov z obdobia 94 - 98. Nechcem tam ľudí, ktorí sa pričinili o to, že Slovensko sa v očiach zahraničia profilovalo ako neliberálna demokracia, bez väčších šancí na skoré pristúpenie do medzinárodných spoločenstiev (NATO, EÚ, OECD,...), nechcem tam ľudí, ktorí kričia "cudzie nechceme, svoje si nedáme" a pritom svojimi rozhodnutiami priviedli ekonomiku SR na okraj priepasti, sprivatizovali Slovnaft, ktorý paradoxne skončil v rukách ich najväčších "nepriateľov" - maďarov, nechcem tam ľudí, ktorí svojim diletantstvom a rozhadzovaním "svojim" skoro priviedli najväčšie, vtedy štátne banky do nútenej správy, a dnes ešte majú tú drzosť vyčítať vláde, že po 98om ozdravila tieto molochy za cca 100 mld Sk, a spravila z nich funkčné inštitúcie. Nechcem ich. Rovnako tam nechcem ľudí, ktorí ak aj nejaký ekonomický program zverejnia, musia ho následne stiahnuť, pretože je na smiech, a z každej ekonomickej diskusie vyjdú ako porazení. Nechcem tam ľudí, ktorých slovník pozostáva zo slov "úpadok", "rozvrat", "návrat do 30tych rokov", "katastrofa", etc etc.
- práve preto , že si myslím, že ekonomicky bude lepšie prosperovať Slovensko, ktoré uľahčuje život podnikateľom, znižuje im daňové a odvodové zaťaženie, vytvára najlepšie podmienky v okolí, pretože jedine zdravé podnikateľské prostredie môže produkovať prácu a zamestnanosť. Chcem takéto Slovensko, nie také, kde má štát vo väčšej miere, ako dnes rozhodovať o tom, kde budú použité moje peniaze, ktoré som si sám zarobil. Nechcem také, kde sa oplatí nepracovať, ale také, ktoré vytvorí podmienky, aby sa pracovať oplatilo.
- práve preto , že chcem štát, v ktorom nebudú politici cez prsty pozerať na tých, ktorí idú do rizika, ktorí vymýšľajú, ako byť úspešní, ktorí idú so svojou kožou na trh. Nechem štát, ktorý trestá úspešných a vytvára podmienky na to, aby ľudia obchádzali zákon. Napríklad preto, aby nemuseli platiť vyššie dane. Nechcem štát, kde bude vládnuť lumpenproletariát a v pozadí sa budú smiať lumpenkapitalistickí "žraloci", opätovne využívajúci moc svojich sociálne sa tváriacich figúrok.
- práve preto , že nás čakajú roky relatívnej prosperity, znižovania nezamestnanosti a postupného doháňania priemeru EÚ, a ja nechcem, aby sa na tom priživovali tí, ktorých zásluhou to vôbec nie je, a ani by nikdy nebolo, keby mali šancu posledných 8 rokov vládnuť.
- práve preto , lebo tu nechcem reminiscencie na vývoj z polovice 90tych rokov, a už vôbec nie na vývoj spred 89teho.
To sú moje dôvody.
Zajtra sú voľby - je to na nás, ľudia. Môžme si vybrať - zostať doma pozerať fotbal, alebo ísť voliť. A ak voliť, či necháme vyhrať emócie, alebo rozum.
Neviem ako vy, ale ja v tom mám jasno.
