- „Pre mňa je dôležité, aby som ako tridsaťsedemročný človek neskončil vpolitike len preto, lebo chcem zažiť dvojročné dobrodružstvo s niekým,kto je v Európe absolútne neakceptovateľný. Formulka HZDS mínus Mečiarje pre mňa svätá.“ (Robert Fico, august 2001)
Bol raz jeden Pudlík. Rozprávkami o spálenej zemi a hladových dolinách vďaka cca 15% Slovákov vyhral voľby. Na vládnutie si Pudlík našiel seberovných.
Jedného, za ktorého sa podľa Pudlíka kradlo rovnako, ako za Dzurindu, a druhého, ktorého politickým programom sú nadávky a primitívny nacionalizmus (čo v tejto čarovnej krajine stačí dlhodobo na umiestnenie v prvej trojici najpopulárnejších politikov - no nekúpte to!). Bolo to nakoniec prirodzené, voličské základne sociálne cítiaceho pudlíka, voziaceho sa na dvojmiliónovom Volve, starnúceho boxeristického zlodeja (to podľa Pudlíka, pozor, len citujem!), ktorý z korzičky presedlal do Elektry, ktorej len rekonštrukcia stála 40 miliónov SKK (priemerný volič HZD$ by si na podobnú rekonštrukciu musel šetriť cca 200 rokov, a to by nesmel z platu minúť ani korunu - celý by ho musel odložiť na tú opravu:-), a hromy - blesky šíriaceho ožrana sa do veľkej miery prelínajú.
- „Ja som v štátnych službách od roku 1992, vy od roku 1990. Presne viem,aké majú príjmy poslanci a predseda vlády. Musel by som žiť akokorytnačka 250 rokov, aby som v tejto štátnej službe zarobil toľkopeňazí, ako vy teraz hovoríte.“
Robert Fico k informácii, že Mečiar zaplatil za Elektru 41 miliónov korún (máj 2002)
Keďže ako vládnuci nadčlovek nemohol ďalej drístať o spálených krajinách a hladových dolinách, prišli na rad rozprávky o tom, ako za 100 dní dokázal z tej čarovnej krajiny spraviť šibnutím pudlíkovského chvosta prosperujúci, moderný, a hlavne - pozor! - sociálny štát. Keďže ale dlhé roky nebol zvyknutý hovoriť niečo pozitíve, začala sa honba na vnútorných a vonkajších nepriateľov. Nacionálno-socialistická koalícia Slovenska pod Pudlíkovým vedením nemá o imaginárnych nepriateľov núdzu - vidí ich za každým rohom, či už ide o dievčinku maďarskej národnosti, alebo o sprayerov, alebo o flautistov, poprípade univerzálne ciele - Maďari, novinárske hyeny, súkromné podniky, skrátka všetko, čo nacionálnemu socialistovi s chávezovským syndrómom nie je po vôli, alebo všetko, čoho finančné toky neovláda on (čiže akože štát).
- „Za udalosti v rokoch 1994 až 1998 nesie pán Mečiar plnú osobnú apolitickú zodpovednosť. Preto Smer nemôže s ním ako s osobouspolupracovať.“
(Robert Fico, máj 2002)
Ale každá idylka má svoj koniec - aj tá Nacionálno-socialistickej koalície Slovenska. Pudlík pomaly, ale iste zisťuje, že boj s vymyslenými nepriateľmi nebude stačiť na opíjanie más rožkom donekonečna, a že aj ten zázračne vzkriesený hospodársky rast, ktorý mimochodom tejto vláde dáva cca o 100 mld SKK v rozpočte viac, akým mohla disponovať vláda v roku 2004 (kto to tu neustále hovorí o probléme rozpočtu Sociálnej poisťovne, pudlíkovci?), sa pri štýle ich politiky nebude držať donekonečna, a prídu aj horšie časy a znechutenie tých 15% pudlíko-pozitívnych nenechá na seba dlho čakať, objavil v sebe Pudlík skrytú cnosť, s názvom PRINCIPIÁLNOSŤ!!
A tak po tých všetkých Ikoresoch, Privilégiách, spackaných zákonoch prijatých podľa palcov vešteckej osobnosti, hroziacich arbitrážach, vládnych autách prichytených pri potulkách naprieč Európou, fantastických koncepciách typu rozvoj BA letiska, alebo rozvoj Carga, po všetkých tých synovcoch a dcérinych frajeroch na štátnych pozíciách, po tom, ako v tomto štáte sú uprednostňované ošípané pred vzdelaním, rozohral Pudlík hru na predčasné voľby. Nuž a čo môže byť v očiach pudlíkovoliča lepším stimulom na vhodenie správneho lístka, ako čarovne znovuobjavená PRINCIPIÁLNOSŤ v kauze Pozemkový fond???
- „Najradšej by som nekomentoval pána Mečiara, ide o človeka, ktorý nemá rovnaké názory každý deň.“
(Robet Fico, 5. marca 2002)
Je to šikovné, on totižto vie, že:
- preferencie mu už stúpať nebudú, skôr naopak, a príklad HZDS, klonom ktorého Smer je, je odstrašujúci
- ekonomika je vo výbornej forme, a o tri roky vďaka jeho šlendriánstvu tomu tak už byť zákonite nemusí
- kopec ľudí prejde lokálnou lobotómiou, a vďaka "hrdinstvu" v kauze "Pozemkový fond" zabudnú na všetky tie privilegované ikoresné kauzy, a dokonca aj na to, že principiálnosť v sebe Pudlík našiel až po niekoľkých mesiacoch od prepuknutia prvých škandálov na spomínanom fonde.
Nuž - tak sa nechajme prekvapiť, či túto ruskú ruletu dohrá Pudlíkov zlodej s korzičkou dokonca, alebo či sa znovuobjavená principiálnosť neodporúča opäť niekam, kde rok a pol ležala.
Do zabudnutia, kamsi ďaleko za eurofondy, privilegovane kšefty a pozemkové fondy..
