Odpoveď je pomerne jednoduchá - nejaký snaživý člen Ficovej skupiny navrhne/vykoná nejakú vyslovenú hlúposť, ktorá sa okamžite stretne s vlnou kritiky, a v tom okamihu sa na scéne objaví sám slovutný pán premiér, ktorý buchne po stole, zatvári sa ešte naštvanejšie, ako obvykle, a na nejakej tlačovke pospolitému ľudu vysvetlí, že to teda nie, to teda ON nedopustí.
Otázka znie - je to nejaká komunikačná taktika, ktorá má ukázať premiéra ako rozhodného a tvrdého chlapa, ktorý s každým zatočí a urobí poriadok, alebo ide jednoducho o donebavolajúci amaterizmus, kde ľavá ruka nevie, čo robí pravá, a ON už len žehlí priebežne všetky problémy, ktoré vzniknú na nižších úrovniach?
Nech je, ako chce, popularita rastie, takže účel to plní. Ja však skôr verím druhej verzii - celá táto neokukaná revolučne naladená partia bez reálnych skúseností, snaživo potierajúca dôsledky osemročného ultrapravicového bačovania (to potieranie sa prejavuje hlavne rýchlosťou výmien ľudí v štátnej správe a následnom dvíhaní ich platov), ktoré priviedlo štát na pokraj bankrotu, makajúca tempom, kde za 100 dní dokázali podľa vlastných slov spraviť viac, ako iní za 100 rokov, jednoducho vyrobí v rámci svojho vysokého pracovného tempa (naprávať treba veľa, veď asi aj preto pracuje parlament na polovičné obrátky oproti tomu minulému a do funkcií sa nominujú učitelia prvého stupňa a 23-ročné nedoštudované dcéry poslancov) nejakú vyslovenú hlúposť - napríklad naplánuje zasadanie vlády v kaštieli, odpornom to symbole už dávno odhnitého feudalizmu a útlaku pracujúcich más.
Prípadne ctihodná vládna väčšina, po tom, čo si zjednoduší tajné hlasovanie (aby vôbec parlament niečo odhlasoval) podporí za kandidáta na funkciu sudcu Ústavného súdu človeka, ktorý pred časom zastupoval skrachované nebankové subjekty - na kritike ktorých si celá táto garda prakticky vystavala kampaň.
A o najnovšej aférke - nominácii jedného z najvýznamnejších symbolov mečiarizmu do dozornej rady Transpetrolu ako"zástupcu štátu" - škoda radšej hovoriť.
Ale kapitán už opäť zasahuje a robí poriadky. Len je otázne, do akej miery bude tentokrát úspešný - tu nejde o blbosť typu kaštieľ, ale o reálne záujmy osemročnou absenciou vyhladovanej vrstve "slovenskej kapitálotvornej" vrstvy. Snáť si ešte aspoň pár ľudí na Slovensku spomenie, kde končila robotnícka česť ZRS a národná hrdosť SNS pre desiatimi rokmi - a už o pár hodín a dní budeme vidieť, kam sme sa posunuli po jednej dekáde, keďže ideové a hodnotové zameranie týchto dvoch koalícií je prinajmenšom podobné. Slovenská sporiteľňa už (našťastie) nie je v rukách štátu, ale aj taký Transpetrol stojí za to, no nie?
Nechajme sa prekvapiť.
