Plynuli roky, a naša milá strana prijala poučenie z krízového vývoja (a prehratých volieb), a našla ten správny smer – smerom k ľuďom, v rúchu socdemáckom, sa nasmerovala priamo k eurosúdruhom z PES, do Bruselu. Nasľubovala ľuďom hory – doly, vo Volvách obehala všetky hladové doliny, a krížovú výpravu proti antiľudovým, nesociálnym a ultrapravicovým reformám, zbedačujúcim Slovákov až na úroveň rovníkovej Afriky, zavŕšila víťazstvom v parlamentných voľbách.
Ako to už však býva, v rozprávkach musí byť nejaká zápletka. Keďže sociálne smerujúca demokracia potrebovala k vládnutiu niekoho podobne mentálne vybaveného, po dokonalom zosmiešnení dvoch dovtedy vládnych, ponúkajúcich sa strán si vybrala seberovných – Mečiara, za ktorého sa teda v konečnom dôsledku až tak nekradlo, a Slotu, o ktorom to platí minimálne tak isto.
Nuž, a čo sa nestalo – eurosúdruhovia nechcú vo svojom košiari stranu, ktorá sa bratá s nacionalistami (prečo im nevadí Mečiar, patrí medzi záhady, podobné tým o Bermudskom trojuholníku). Európski ľavičiari sú totižto naslovovzatí odborníci na potraty, na multi-kulti, na menšiny a ich práva všakovatého druhu, na všetky formy liberalizmu (okrem toho v ekonomike), a to sa, milé deti, uznajte sami, moc nestretáva s postojom nášho najslovenskejšieho Slováka.
A tak sa zlý PES rozhodol, že spraví voči naprávačom sociálnych krívd na Slovensku obligátne bu bu bu. Bu bu bu však nezaberá, preto bude z bu bu bu možno aj vylúčenie z klubu eurosúdruhov.
Nuž, milé deti, keďže žijeme v dobe interaktivity, môžete si sami zvoliť záver tejto rozprávky.
Verzia číslo 1:
Naša najsociálnejšia a správne smerujúca strana pochopí svoju historickú úlohu, a podguráženeckých hejslovákov vymení za podlizujúcich sa kresťanských demokratov, ktorí len prednedávnom tak hrdinsky potlačili kontrarevolucionárov vo svojich radoch. PES bude zavíjať nadšením, Smer bude vládnuť naďalej a získa dvojtretinové zahraničné krytie svojej vlády. Z maličkosťami typu, ako vysvetliť svojim voličom spriahnutie sa s čiernokabátnikmi si budú lámať hlavy až keď na to príde čas. A do volieb je ďaleko, nejaká tá kríza ešte príde, a správne načasovaná roztržka sa už nejak nájde. KDH neprekročí v budúcich voľbách prah zvoliteľnosti.
Verzia číslo 2:
Naša najsociálnejšia a správne smerujúca strana sa, prepytujem, vyprcá na nejakého PSA. Mentálne sú si s národnými opilcami bližší, než sa na prvý pohľad zdá, a vôbec nie pre vzťah k alkoholu, to nie. Skôr kvôli tomu, že obidve strany vedia vyvolať zdanie čohosi, čím vôbec nie sú:
Najsociálnejšie sa tváriaca strana je akciovou spoločnosťou multimilionárov, kde hociktorý člen (snáď s výnimkou pár insitných ľavičiarov z povolania), je pravicovejší podnikateľ, ako celá bývalá vláda, napojená na štátny cecok snáď od narodenia, dohromady.
A najnárodnejšie sa tváriaca strana je zas spolkom večne nasratých (a poniektorých večne opitých) nešťastníkov, pre ktorých sa stal pojem „národ“ štítom proti všetkému, čo im je cudzie a nepochopiteľné. Oni sú dokonca tak národní, že vlastný národ označujú za sprostý, posielajú ho, nech si strčí dopestovanú mrkvu do, prepitujem, riti, a novú „euroústavu“ vítajú pomaly viac ako ľavičiarski euronadšenci.
Majú jednoducho tak spoločné črty, že nejaká medzinárodná akceptácia im nestojí za to prerušiť idylku spoločného vládnutia, ehm, pardon, či skôr ekvivalentu akéhosi vládneho udržovania ohňa, spojeného s prerozdeľovaním eurofondov.
Zahraničie si popindá, oni získajú zas nejakého nepriateľa, na ktorého sa dá nakydať, a spoločne vyhrajú aj ďalšie voľby.
Koniec rozprávky, milé deti, dúfam, že ste si vybrali tú správnu verziu, a teraz makať, aby bolo čo zdaňovať a prerozdeľovať!!
