Žiadna vládna moc, na akejkoľvek úrovni, nemá rada, keď jej nejakí iniciatívni občania pozerajú na prsty. Nerobím si v tomto ilúzie ani o bývalej vláde, ale infozákon bol zjavné plus v tomto mori verejného nezáujmu a morálneho relativizmu v našej postkomunistickej džamahírii. Otvorili sa nejaké možnosti aspoň tým, ktorí záujem o chod vecí verejných a o verejnú kontrolu mali.
Ale fakt, že sa súčasná vládna zostava pokúsi obmedziť prístup k informáciám v jeho súčasnej podobe, je jednoducho fakt, vyplývajúci z jej mentálnej výbavy a hodnotového zaradenia, a bolo len otázkou času a nájdenia spôsobu, ako a kedy sa tak stane. Vláda, v ktorej majú ústavnú väčšinu (bývalí) komunisti, má takéto konanie zakódované priamo v génoch.
Keď však prišlo k samotnému kroku, nedá sa inak, ako skonštatovať, že spôsob a formálne odôvodnenia tohto kroku, sú maximálne nechutné, pomýlené, aj keď pre mnohých, čo majú svoju osobnú skúsenosť s postupmi úradov na Slovensku, v podstate smiešne.
Nebudem sa teraz venovať spôsobu – o tom už písali iní.
Pozrime sa na argumentáciu. Zástupný dôvod, ktorý mal zakryť samotnú podstatu, ktorou je heslo „občan, ty si dobrý na platenie daní, ale do toho, ako fungujeme MY, ŠTÁT, nám nekecaj a hlavne nezacláňaj“, sa určite zapíše zlatými písmenami do éry ficizmu. Dámi a páni, podržte si klobúk, poslankyna Smeru Angyalová zdôvodňovala zmenu šikanovaním úradov neodôvodnenými žiadosťami o informácie, ktoré neúmerne zaťažujú úradníkov.
A do prdele! Ach, úbohé úrady, nešťastní úrdníci, šikanovaní tými zlými, veľmi zlými občanmi, ktorí si dovolia – no predstavte si to!!! – dovolia si požadovať od úradov také nehoráznosti, ako napr. info o tom, na čo sa vynakladajú prostriedky daňových poplatníkov!! To svet, ehm, pardon, to slovenský úradnik nevidel, akí sú drzí!! Nielenže prezlečení za stránky (to je slovo!!!) obťažujú počas úradných hodín, oni si dovolia ešte pochybovať o tom, že my, rozumej, úbohé úrady, my, rozumej štát, fungujeme maximálne efektívne, míňame peniaze len na potrebné a užitočné veci, a všetky procesy máme tak zoptimalizované, že nám závidí celý svet!
Odkaz poslankyne Smeru je jasný – ak niekoho zastupuje, tak nie voličov, ale svojvôľu štátnych úradov, o neochote, neprofesionalite, nepružnosti a nadradenosti ktorých by státisíce tých, ktorí boli niekedy nútení vstúpiť s nimi do jednania, mohli popísať stohy papiera. Rovnako jasný je odkaz o mentálnej podstate týchto ľudí – oni sú stále presvedčení, že človek je tu pre úrad, nie naopak, že snáď štát je tu pre nás, a nie naopak, že nositeľom suverenity je štátna moc, a nie, že je odvodená od suverenity každého jedného z nás. Týmto ľuďom nikdy nepôjde o to, aby orgány štátnej moci a správy fungovali efektívnejšie, lepšie, pre občana prijateľnejšie a príjemnejšie. Naopak - im vyhovuje bahno, v ktorom sa nevyzná ani divá sviňa, a v ktorom môže dochádzať k situáciám, keď potrebujete od daňového úradu nejakú informáciu, a musíte ju posielať 110-krát, pretože máme 110 sídiel daňových orgánov, a príslušné úrady si ešte dovolia označiť to za šikanovanie. Kto, alebo čo je tu postavené na hlavu???
Keď nabudúce nazriete do svojej výplatnej pásky, a budete sa rozčuľovať nad výškou svojich daní a odvodov, keď nabudúce budete nútení navštíviť nejaký úrad, a stretnete sa tam so „štandardnou“ úrovňou vybavenia, ktorá je hlboko pod štandardom, na ktorý sú platiči daní zvyknutí v civilizovanom svete – spomeňte si na to, kto háji vaše, a kto "ich" záujmy. Aj v tej mizérii, keď každá politická strana je napojená pupočnou šnúrou na peňazovod štátneho rozpočtu a čvachtajú sa v bahne štátnych zákaziek, sú viditeľné rozdiely.
Včera to zaznelo viac, než otvorene, koho záujmy chce brániť Smer.
Foto z perexu: leaders.sk
