102 dní do volieb.
102 dní, a stále dúfam, že na ten sto tretí tu nebude strašiť banda podvraťákov, ktorí si spravili z vlastenectva biznis. Štyri roky neustálych škandálov, bezcharakterného chvastania sa majetkom, blbými nápadmi aj národnou neznášanlivosťou. Trasorítky, čo ako pudlíci stiahli chvosty, keď im súdruh predseda vlády SSR siahol na rezort, čo je - mimochodom - bezprecedentné poníženie.
Ale marketingoví nacionalisti bez chrbtovej kosti prežijú aj atómový výbuch, len aby mohli rabovať ďalej.
102 dní do volieb.
102 dní, a stále dúfam, že na ten sto tretí sa zrodí reprezentácia, ktorá nám dá dôvod byť hrdými na túto krajinu. S partiou oportunistických mladokomunistov, ktorí nemali nikdy dosť chochmesu ospravedlniť sa za členstvo v normalizačnej zločineckej KSČ, ale zato mali dosť drzosti vyčítať maďarskému prezidentovi návštevu Slovenska práve 21. augusta. To jsou paradoxy! Nástenky, upratovacie tendre, Interblue, Ikores, postele pre "absolútnych chudákov", socialistické tunele pre vybraných, eh, pardon, sociálne podniky predsa. Nepriateľ na každom rohu, najprv útoč, potom skúmaj, jednoducho partička na pohľadanie.
Toto ma má napĺňať vlastenectvom?
Oportunistická nacionálno-komunistická rabovacia úderka, čo tak rada socialisticky premýšľa a kapitalisticky žije? Mentálne zakotvená v 80-tych rokoch, so záľubou v západný luxus?
Ešte 102 dní. A stále dúfam, že na ten sto tretí Slotensko ustúpi pred Slovenskom, a klamári a podvodníci nebudú kázať o vlastenecve.
Fakt to hlboko uráža toho patriota vo mne.
Ešte 102 dní...
