Vrcholní predstavitelia, vládnuci z vôle ľudu, dnes opäť raz podliezli niečo, čo sa naoko zdalo ako neprekonateľné. Podobne ako svetové burzy, aj slovenská politika preráža historické (etické a morálne) dná, a pokračuje v trende vulgarizácie a morálnej devastácie.
Od Roberta Fica nemôže nikto očakávať, že sa zo dňa na deň stane hodnotovo orientovaným, zásadovým politikom, vzorom slušnosti, ochotným, a hlavne schopným vnímať svet v jeho pestrosti a rôznofarebnosti. Bráni mu v tom hlavne jeho mentálna výbava, ktorá sa nerozvíja od polovice 80-tych rokov, a jeho pohľad – ak sa nestane zázrak – zostane navždy zakotvený kdesi na úrovni tajomníka Okresného výboru KSS v Topoľčanoch.
Už vôbec od neho snáď nikto neočakáva nejaké vizionárstvo, nadhľad, impulz, alebo aspoň predstavu, akým spôsobom ďalej pretvárať Slovensko na modernú spoločnosť, ktorá má niekde v diaľke šancu sa morálne obrodiť. To sa na VUML naučiť skutočne nedá, a časy vizionárov sa v politike, zdá sa, uŽ všeobecne skončili už dávno.
Čo však od neho očakávať možno, je fakt, že ako predstaviteľ najsilnejšej strany, ako predseda vlády, ako (prepytujem) morálna autorita pre davy svojich stúpencov – si zachová aspoň elementárnu slušnosť.
Vynadať polovici novinárskej obce do idiotov znamená, že pán premiér je zrelý na posadenie sa do kresla u psychiatra. Tým vôbec nechcem povedať, že sa medzi novinármi nenachádzajú indivíduá, ktoré si – nech sa na to pozrieme z akejkoľvek stránky – takéto označenie nezaslúžia! To je kapitola sama o sebe. ALE na kritiku, či už oprávnenú, môžete reagovať viacerými spôsobmi – inteligentne, koncepčne, so snahou veci riešiť, alebo ako buran (alebo idiot, ak chcete), hystericky vykrikujúc nezmysly na tlačových besedách, alebo v obľúbených „samodialógoch“.
Súčasná vláda nacionálnych socialistov si zjavne vybrala druhý spôsob (aspoň v podaní tých najvýraznejších postáv), čo neveští pre tento štát nič dobré. Pretože miesto toho, aby sa riešili reálne problémy (vylepšovalo podnikateľské prostredie, reformovala a zefektívňovala sa štátna správa, miesto toho, aby sa hľadali riešenia, ako zdravotníctvo zefektívniť a zlepšiť, miesto toho, aby sa ten rekordný ekonomický rast, ktorý sme tu máme, a chvíľku ešte mať budeme, pretavil napríklad na lepšiu pripravenosť v časoch ekonomických kríz), tak miesto toho sa tu vyrábajú umelé problémy s „maďarskými“ učebnicami, zvyšuje sa národnostné napätie, dáva sa priestor drístom ožrana (vo funkcii predsedu koaličnej strany), vyrábajú sa tu vnútorní nepriatelia, nadáva sa predstaviteľom iných štátov, etc etc.
Ako u idiotov.
Kde je teda to dno? Kde má táto špirála koniec?
