Slovensko. Mám to tu rád a inak to nebude, nech ma osud zavedie kamkoľvek. Považujem ho za krásny kus zeme, a inak to nebude, nech si zamilujem akýkoľvek iný kút kdekoľvek inde na tejto planéte.
Túlajúc sa starým mestom v Bratislave, cestičkou popri Popradskom plese, Hlavným námestím v Košiciach, alebo zostupujúc po schodoch v jaskyni v Demänovskej doline. Obdivujúc ošarpané, ale krásne centrum Banskej Štiavnice, vystupujúc na Plavecký hrad, sediac na Korze v lete a pod Lukovou v zime.
Krásny kus zeme obsadili kedysi naši predkovia. Hm.... cestou na Tomašovský výhľad, alebo pri prechádzke po Dudinciach, kúpajúc sa v Bešeňovej, vychutnávajúc kľud dedinky kdesi pri Dunajskej Strede alebo sledujúc obraz Kriváňa v späťáku auta - neraz mi napadlo, či si to vôbec zaslúžime. Hlavne keď človek tak často natrafí na prejavy našej ľahostajnosti, alebo priam zloprajnosti voči prostrediu, ktoré nám takpovediac „spadlo z neba“.
Hlavne keď človek vidí „elitu“, ktorá rozhoduje o smerovaní tohto ľudského spoločenstva.
Krásny kus zeme...... a ja som presvedčený, že si zaslúži lepšiu vládu, ako tú, ktorá práve dosluhuje.
V sobotu máme opäť zas šancu. Pár sme ich v posledných rokoch premárnili, a dali prednosť jednoduchým heslám pred zložitými riešeniami, silným rečiam pred poctivou prácou, búchaniu po stole pred diskusiou a zahmlievaniu pred hľadaním pravdy. Nechali sme sa kúpiť predstavou o všemocnom štáte, ten sa však rozplýva v gréckom opare. Vymenili sme znepokojujúce sebazdokonaľovanie, ktoré samozrejme občas bolí, za pohodlné vajatanie a ubezpečovanie sa, že vlastne nič robiť netreba a holuby samé padnú pečené do huby.
Veríme tomu stále?
Alebo sa už vieme pozrieť pravde do očí a pochopiť, že tento smer vedie na Balkán?
Slovensko čakajú ťažké časy. Obdobie rekordného rastu a relatívnej hojnosti sme bezstarostne prejedli, prípadne nechali rozkradnúť, zložité problémy sme nonštalantne odložili do kúta a nechali ako darček pre budúce garnitúry, a hospodárska kríza to celé umocnila na druhú. Opäť je tu ale šanca – šanca spraviť prvý a dôležitý krok, a zvoliť si reprezentáciu, ktorá má síce ďaleko od anjelských zástupov, ale minimálne rovnako ďaleko aj od súčasnej mocou zdrogovanej a nevkusnej vládnej zostavy.
V sobotu máme opäť zas šancu. Šancu zo Slotenska spraviť Slovensko. Mať zas nádej, že raz z tohoto štátu môže byť slušná krajina, v ktorej sa oplatí žiť, pracovať a milovať.
Nenechajme to na iných. Urobme ten krok. Táto krásna krajina si to zaslúži.
Už túto sobotu...
