Nastalo obdobie permanentnej populistickej „predvolebnej“ politiky, charakteristickej bezkoncepčnosťou, ad-hoc riešeniami, babráctvom, korupciou nedoziernych rozmerov, tunelovými tendrami, nástenkami, emisiami, a hlavne malosťou najvyšších predstaviteľov tohoto štátu, ktorí na akúkoľvek kritiku odpovedali zúrivým permanentným bojom v duchu triednej nenávisti, ktorú od malička cuckali ako materské mlieko od „rodnej strany“. Kopance do Malinovej, rozvrat súdnictva, alebo napríklad zasadania vlády kvôli Tomanovej psovi boli len dôsledkom mentálneho nastavenia tejto myšlienkovo vyprázdnenej, primitívnej nacionálno-socialistickej koalície, ideovo zakotvenej v polovici 80-tych rokov (keď väčšina z nich túžila po vstupe do normalizačnej KSČ), ale zároveň milujúcej kapitalistický luxus (čo dávaju aj nonštalantne neustále najavo).
Napriek tomu by to táto krajina dokázala prežiť. Tak, ako prežila Mečiarovské obdobie vytvárania bieloruského modelu v strednej Európe, prežila by aj Fica s jeho neustálym nerváckym tornádom a potrebou chrliť blesky a hromy.
Keby neprišla kríza.
A s ňou potreba múdrej a konštruktívnej vlády.
Dnes to už teda vyzerá trochu inak. Dnes plávame plným prúdom Smerom na Balkán, a to tak vďaka šovinistickej nacionalistickej politike, ako aj vďaka rekordnému rastu zadĺženia tohoto úbohého štátu a príjmaním babráckych protikrízových akožeriešení. Zdá sa, že okrem Juhoslávie sa novým zdrojom inšpirácie pre vládnucu ad-hoc garnitúru stalo aj Grécko. Očakávať od týchto nešťastníkov akýkoľvek racionálny krok je asi námet na fantasy a sci-fi.
Domnievam sa, že Slotensko v týchto voľbách má šancu nájsť väčšiu slušnosť v politike, väčší rozum v ekonomických opatreniach, ktoré sú potrebné ako soľ. Domnievam sa, že Slotensko sa opäť môže stať Slovenskom. Oni to vedia tiež, preto to zúrivé prskanie o „pravicovom zlepenci“.
V roku 1998 sa dokázalo Slovensko vrátiť zo svojej cesty do Bieloruska. Fico bol pri tom.
V roku 2010 by bolo dobré nájsť silu, a odbočiť tentokrát z balkánskeho chodníka.
Fico bude opäť pri tom. Akurát na druhej strane barikády.
Tej, ktorá nás smeruje na Balkán.
