Keďže vnútorný intelektuálny a tvorivý potenciál vládnych strán sa v niektorých prípadoch limitne blížil k nule, dnes sa dá v zásade konštatovať nasledovné:
Ficova vláda bola vládou do dobrého počasia. Kým sa veci „vyvíjali dobre“ – rozumej, kým stačilo len zatínať pästičky a viac či menej šikovne rozkrádať štát a popri tom si robiť permanentnú predvolebnú kampaň – pretože bolo z čoho "žiť" a vonkajšie ekonomické prostredie prialo - nemohli toho veľa pokaziť. Uznávam – úbohý cieľ vládnutia, tak nejak sa prevajatať cez volebné obdobie a radšej nič nerobiť, ale tento národ si viac asi nezaslúźil. Iba hulvátov a klamárov v čele a občas nejakú ohlodanú kosť, ktorú nazvali „silný sociálny štát“. A popri tom dlhé a bystrozraké ikoresno-privilegované hostenie sa zo štátneho, nikdy nevysychajúceho cecku.
Počasie ale nevydržalo, a v tom momente sa končí nedokonalosť zastupiteľskej demokracie a zotrvačnosť ekonomického vývoja, a začína pravá tragédia tohoto štátu. Keď partia babráckych ad-hoc riešiteľov nemá už ani odvahu zverejniť čo i len prognózu vývoja daňových príjmov, je jasné, že program postavený na hľadaní vnútorného aj vonkajšieho nepriateľa a osobné opojenie mocou k úspechu nestačí.
Tejto vláde chýbalo k mojmu uznaniu všetko – minulosť jej činiteľov, mentálna ukotvenosť v polovici 80-tych rokov (v niektorých prípadoch až v XIX. storočí), opantanosť kapitalistickým pozlátkom, ktorú tak nonštalantne za jasotu „chudákov z hladových dolín, čo už ani na plyn nemajú“ ( (c)Fico ) dávali títo novodobí jánošíci najavo, neuveriteľná vulgarizácia politickej scény, donebavolajúce klamstvá a zlodejstvá, donekonečna obhajované samotným predsedom vlády, trápne znásilňovanie slovenských dejín partiou nomenklatúrnych kádrov, ktorí nemali v sebe nikdy ani štipku hanby za členstvo v zločineckej KSS.
Nuž – kde chýbajú myšlienky a idey, súťaživosť a tvorivosť, nastupuje prázdnota komnistického megalomanstva a potreba premaľovávať dejiny. Veď nie je to po prvý krát, všakže.
Štyri roky budovania Slotenska, toho zlostného a nenávistne pokriveného obrazu Slovenska. Štyri roky verejnej žumpy, valiacej sa z Úradu vlády, štyri roky nevkusu, neokrôchaného správania sa primitívov, ožranov a blbých nán. Štyri roky mentálnej reštavrácie mečiarizmu pod socdemáckym červenkastým maskovacím plášťom, štyri roky budovania putinovského korporatívneho kapitalizmu silných záujmových skupín, štyri roky arogancie moci. Štyri roky harabinizácie justície a skapíňania nádeje na lepšie súdnictvo. Štyri roky tliachania, drístania, klamania, zadlžovania, babrania, neriešenia, búchania, nadávania, a sebaopojenia mocou.
Štyri roky zlej vlády.
Štyri premárnené roky...
