Najprv sa pozrime na príklad Švajčiarska:
Švajčiarsko je príkladom špecifickej formy vlády, čiže špecifického systému orgánov štátnej moci, vzťahov medzi nimi, ako aj hierarchie rozloženia moci. Označujeme ju ako tzv. vládu parlamentu, a základný rozdiel oproti tomu, čo poznáme u nás (tzv. parlamentná forma vlády - ani názov nie je moc rozdielny, čo poviete), alebo v ktorejkoľvek krajine naokolo, je fakt, že moc koncentruje vo svojich rukách parlament (dvojkomorové Federálne zhromaždenie), a exekutívna zložka moci je redukovaná na postavenie výkonného výboru tohto parlamentu - tento orgán sa volá Federálna rada , a plní podobnú funkciu, ako u nás vláda, len teda s tým rozdielom, že je súčasťou parlamentu. Parlament drží vo svojich rukách teda tak zákonodárnu, ako aj výkonnú zložku moci. Prezident, volený zas len parlamentom (a to z členov Federálnej rady, a len na jeden rok), má len reprezentatívnu funkciu smerom navonok.
Celkovo vzaté, Federálne zromazdenie si prirovnajte k našej NR SR, a Federálnu radu k Vláde SR. Formálne zatiaľ žiadne veľké odlišnosti, zvlášť pri takomto "high-level" pohľade. Skúsme ísť nižšie, a pozrime sa napriklad, ako je volený samotný parlament.
Federálne zhromaždenie pozostáva zdvoch komôr - z Národnej rady a Rade štátov. Národná rada má 200 poslancov, ktorí sú volení pomerným volebným systémom. Áno, rovnako, ako u nás.Rada štátov má 46 poslancov, a ako už názov napovedá, ide o komoru, ktorá berie do úvahy, že Švajčiarsko je v podstate federatívnym štátom (každý kantón má dvoch zástupcov, a každý polokantón jedného - títo sú volení rôznym spôsobom podľa toho, ako si to upravujú jednotlivé kantóny).
Pfuu, nuž zatiaľ teda nič svetaborné, ani revolučné.
Čím je prípad Švajčiarska zaujímavý, je historicky zaužívaný inštitút referenda. Áno, referendum je práve vo Švajčiarsku využívané asi najčastejšie zo všetkých krajín západnej liberálnej demokracie. Pokiaľ ma moje informácie nezavádzajú, švajčiari v rôznych druhoch referend, od miestnej až po celoštátnu úroveň, sa môžu vyjadrovať, prípadne aj ne/schváliť aj znenie zákona, na ktorom sa dohodlo Federálne zhromaždenie. Zaujímavá je aj možnosť predkladania návrhov zákonov (legislatívna iniciatíva).
Tak či onak, v tomsú švajčiari naozaj iní, a čo platí ešte omnoho vic, oni si svoje právo ovplyvňovať chod vecí verejných aj patrične užívajú - účasti na referendách majú podstatne vyššie, ako u nás, aj keď ich pravidelne absolovujú niekoľko krát viac.
Je však toto niečo, čo sa dá pokladať za revolučné?
Podľa mňa v žiadnom prípade nie. Parlamentný systém so svojou súťažou politických strán sa v ničom systémovo nelíši od nášho, ich tradícia väčšej priamej participácii na moci im dáva do rúk nástroje, ktoré aj využívajú.
Inšpirácia pre nás?
Možno aj áno, v oblasti zmeny referenda ako nástroja priamej demokracie, v zmysle rozšírenia možností jeho využitia a napr. zrušenia minimálnej povinnej účasti. Keď si však pozriem, s akým úspechom sa referendá stretli v histórii u nás, možno by sme sa mali sami seba pýtať aj to, či tento národ vôbec CHCE o niečom rozhodovať napriamo. Len sa pýtam...
Nuž, a teraz sa pozrime na Island:
Kolujú rôzne historky, ako sa Island vymanil z područia nadnárodných inštitúcií, ako si cez internet napísali ústavu, atď atď.
Podľa toho, čo viem, je skutočnosť omnoho triviálnejšia.
Island, podobne ako iné krajiny, tvrdo zasiahla finančná kríza v roku 2008. Dlhy troch najväačších bánk dosiahli 9-násobok islandkeho HDP, a po prasknutí bubliny sa začali diať veci. akurát, že trochu iné, ako si predstavujú naši banánoví revolucionári.
Fakt je totižto ten, že pri moci vystriedali pravicovú vládu sociálni demokrati, čiže sa uskutočnila úplne štandardná zmena vlády. Dlhy bánk prevzala vláda, čiže áno, boli de-facto znárodnené, ale konšpirátori akosi zabúdajú na fakt, že medzičasom boli opätovne sprivatizované. Nuž a čo sa týka toľko populárnej predstavy ústavy, napísanej na internete, prípadne "obyčajnými ľuďmi" - treba si dať studenú sprchu, priatelia, pretože tzv "Constitutional Assembly", ktorého úlohou bolo napísanie nového návrhu ústavy, malo byť tvorené 25-timi občanmi, ktorých si celý národ mal vybrať z 500 kandidátov. Určených kanátov, žiadny Ferko Cicvárek z Hornej Maríkovej, ktorý si zmyslel, že chce písať ústavu. Nemá zmyslel ďalej popisovať ďalší priebeh, nebol moc priamočiary, spomeniem už len fakt, že bola možnosť dávať návrhy a pripomienkovať text novej ústavy cez internet. Vyplnením formulára.
Dávať návrhy a pripomienkovať.
Chápeme sa?
Neviem, ako vy, priatelia, ja tu opäť nič revolučné nevidím. Stranícky systém sa nezmenil, novú ústavu si na internete skutočne nenapísali, a pokiaľ viem, ešte ani neplatí.
Toto má byť základ konšpiračných teórií o údajnom zatĺkaní islandského svetlého príkladu mocnými tohoto sveta? Fíha.......
Nuž, pokiaľ by som mal ja odpovedať na otázku, prečo sa napr naše médiá nezaoberali touto, prepytujem, revolúciou, tak odpoveď by bola jednoduchá - v médiách (keď myslím tie elektronické), kde aj ten najvypuklejší DOMÁCI politický problém má smolu pred čerstvými zábermi z nejakej krvavej havárie, a dostane priestor tak na 20 sekúnd, sú podobné zmeny v správe vzdialeného štatu, ktorý má počet obyvateľov asi ako Petržalka a Dúbravka dohromady, asi tak zaujímavé, ako tento blog pre vydavateľov The Times.
Hm, ale.....ktovie, či za tým, že si ma nevšímajú, nebude nejaká konšpirácia.....
Ale vážne. Môj osobný názor je, že je síce pekné hľadať inšpiráciu niekde inde, ale zároveň absolútn ezbytočné malovať si ten obraz na ružovo. Naša ústava, naše zákony, inštitucionálne usporiadanie, nie sú o moc horšie, ako tie mimo našich hraníc. Rozdiel je v inom. V nás.
pekný večer priatelia.
