Niektoré reakcie sú ale skutočne úsmevné.
" Bol som zahanbený, keď som počul nové členské štáty, jeden po druhom, ponúkať, že sú pripravené vzdať sa svojich finančných požiadaviek," povedal Juncker (luxemburský premiér, predsednícka krajina).
" Ostro to kontrastovalo so sebeckosťou dvoch-troch bohatých štátov ," pridal sa Chirac, podľa ktorého nové krajiny ukázali skutočného európskeho ducha. Zložité rokovania o finančnej perspektíve prevezme teraz Británia. Zjavne rozladený Juncker po summite povedal, že Blairovi odovzdá štafetu " bez akéhokoľvek komentára a bez akejkoľvek rady ."
Ale ale, pozrime sa - o čom to tu páni premiéri a prezidenti rozprávajú?
Čo je tu naozaj v kríze? Fakt, že britskí a holandskí daňoví poplatníci ústami svojich volených zástupcov vyjadrili názor, že radšej počkať, a dohodnúť sa na kompromise, ako naďalej v rovnakej miere podporovať protekcionistickú a neliberálnu politiku EÚ?
Nie je skutočnou krízou EÚ skôr fakt, že sa z klubu štátov, podporujúcich voľný trh, stáva spoločenstvo nenažraných poľnohospodárov (že, pán Chirac), že sa tvoria dokumenty, odtrhnuté od reality (ústavná zmluva), že sa vyhlasujú "päťročnice" (lisabonský dokument), miesto serióznych reforiem, ktoré by spružnili trh práce sú tu celoeurópske pokusy o obmedzovanie pracovného času a podobne.
Ja osobne sa britom nečudujem, že majú k takejto politike ďaleko a hľadajú spôsoby, ako obmedziť škody, ktoré takýmto spôsobom vznikajú. Solidarita - ako jeden zo základných princípov "európanstva" - áno, ale ako byť solidárny s pohodlnosťou a nenažranstvom pár percent obyvateľov únie, ktorí ale rozhodne biedu netrú, akurát, že pod ochranným štítom zabudli, čo ej to konkurencia?
Páni ako Chirac by si mali skôr pozametať pred vlastným prahom, ako poukazovať na "sebeckosť" niektorých členov EÚ. Nie je skôr sebeckosťou fakt, že francúzi odmietli "ústavu" EÚ práve z obavy pred tsunami východoeuróspkej lacnej pracovnej sily?
Páni ako Paroubek by mali skôr sústrediť na riešenie vlastných neduhov, ako vyplakávať nad tým, že "veď ide len o jedno percento HDP týchto štátov". No, žgrloši jedni, čo sa nechcú dobrovoľne vzdať desiatok miliárd eur! A ešte na také fajn veci, ako je spoločná poľnohospodárska politika! Ale vlastne - čo chcieť od premiéra, ktorého hlavným bodom programu bolo schválenie ústavnej zmluvy? Nejaký iný program sa predsa teraz musí nájsť, nie?
A to sa mi ešte nedostali do uší výroky našich domácich "nositeľov európskej myšlienky"....
Niekde sa asi stala chyba, keď skutoční vytvárači kríz ukazujú na tých druhých. To je ako keď zlodej kričí chyťte zlodeja.
Koľko takýchto summitov bude ešte potrebných na to, aby európske spoločenstvo začalo riešiť skutocňú krízu - a tou je odklonenie sa od pôvodných princípov?
