Spomínam si na rok 1998.
Ten rok bol pre mňa pomerne prelomovým. Z dlhodobého hľadiska práve rozhodnutia z toho roku sa stali tými, ktoré určili moje ďalšie pôsobenie, kariéru, vzťahy....
Ten rok bol však prelomovým aj pre krajinu. Po dlhej hegemónii a vláde nacionálno - socialistickej vlády na čele s Mečiarovým HZDS, po samoúnosoch a samovýbuchoch, po demaršoch a odsunutí Slovenska z rokovaní o vstupe do NATO a EÚ, po rozdaní neuveriteľného majetku v prichmatizácií svojim verným za korunu, po umelom raste HDP, pumpovanom hlavne štátnou spotrebou, po obdobiach, keď si tento štát požičiaval za 30 percentný úrok, po hanobení hlavy štátu (nech už bola akákoľvek) zo strany druhého a tretieho najvyššieho štátneho predstaviteľa, po kapustovinách v STV, po celom tom neuveriteľnom morálnom marazme a tenziách, ktoré doslova rozdeľovali rodiny, po období, v ktorom ste pomali nemali šancu získať v banke pôžičku, a pojem hypotéka sme poznali len zo západných filmov, po období, počas ktorého práve v týchto bankách vznikla sekera vo výške 100 miliárd korún, po období, keď bolo normálne, že je opozícia v parlamente "presúvaná" do výboru pre životné prostredie a nálezov Ústavného súdu bolo toľko, že nasledujúce už človek ani poriadne nevnímal, a po mnohých, mnohých ďalších nepekných veciach, na ktoré si momentálne asi ani nechcem spomínať, prišla tá nechutná ultrapravicová vláda, ktorá antisociálnymi reformami vytvorila hladové doliny a všetky tie strašné veci, poukazovaním na ktoré vyhral minulý rok Fico voľby.
Prešlo deväť rokov a....
...máme najvyšší ekonomický rast široko-ďaleko, konečne nižšiu infláciu ako Češi, maastrichtské kritériá plníme najlepšie z krajín V4 (o Eure si môžete myslieť, čo chcete, ale už len samotné plnenie tých kritérií znamená, že je ekonomika zdravšia, ako kedykoľvek predtým!), nezamestnanosť klesá dlhodobo pod 10 percent, a ak to naši novodobí nacionálni socialisti neposerú, a Češi sa neprebudia z letargie, do dvoch rokov ju budeme mať nižšiu, než náš západný sused, sme v NATO, v EÚ, sme nestálym členom BR OSN... dalo by sa najsť kopec ďalších príkladov, samozrejme, aj tých nie tak pekných, ale ide mi o iné.
Všetky tieto základné ukazovatele by v 98om, ale aj v 2000om, alebo v 2002om zneli ako sci-fi. Dnes je to realita, a nech je naša spoločnosť akokoľvek oportunistická, miestami prispatá, miestami intelektuálne vyhladovaná, ale.... niečo sa tu podarilo. Keď sa darí ekonomike štátu, skôr či neskôr sa to odzrkadlí aj na jeho obyvateľstve. Niekomu viac, niekomu menej. Dnes je to realita, a ja kde chodím, tade počúvam, ŽE JE TO NORMÁLNE, VEĎ TO TAK MALO BYŤ, TO INAK BYŤ ANI NEMOHLO, resp. TO TAK BOLO PREDSA VŽDY!
A ja hovorím - PRD MAKOVÝ! Pretože to nie je normálne, a vôbec to takto nemuselo byť. Ešte jedno volebné obdobie "otca národa" s polointeligentami zo ZRS a poživateľmi alkoholických nápojov z SNS, a to, čím dnes prechádza napríklad také Maďarsko, by bolo pre nás akurát tak ružovým snom!
A naopak, nebyť predposranosti Dzurindových vlád, nebyť kompromitovania samých seba, hier na skupinky a podobné výhonky modrého boľševizmu, mohli sme byť ešte ďalej, a nemuseli sme riešiť, či spoplatniť vysoké školstvo, alebo čo so zdravotníctvom, minimálne nie v takej miere, ako sa to deje dnes....
Ostáva len dúfať, že si neprejeme budúcnosť, a kvôli preferenciám neoživíme ducha roku 1998. Pri moci sú totižto opäť tí, ktorí by to takto nikdy nespravili, a nikdy nemali na to, aby niečo podobné dosiahli. O to viac treba byť na pozore, keď nám tvrdia, že takto, ako je to dnes, je to normálka, a takto to vždy malo byť.
Nemajú totižto pravdu, a oni to najlepšie vedia....
