Čo bolo pred rokom?
Jeden by už ani neveril. Ľudská pamäť je veľmi ošemetná vec. Časom zabúdame, prikrášľujeme, skresľujeme, na ružovo maľujeme svoje spomienky, na povrch sa tlačí taká pačmaga, akou je spomienkový optimizmus. Veď to poznáte, ani za toho socializmu nám nebolo tak zle, ako sa to tu mnohí pisálkovia snažia vykresľovať. Že donášal syn na svoju mater? Prosím vás! Podstatné bolo mlieko za dve koruny! No ale, späť k téme.
Pred rokom, poviem vám, oživím pamäť – boli sme sociálnou čiernou dierou Európy! S holým zadkom sme pobehovali po EÚ, v hladových dolinách kypelo sociálne napätie. Cena benzínu stúpala a stúpala, samozrejme vďaka protiľudovej, reakčníckej a spiatočníckej vláde, ktorá všetko rozkradla a starala sa iba o horných 10 percent. Vtedajšie subjekty dnešnej vlády nacionálno-socialistickej jednoty poznali recept. Tu zahedžovať ropu, tam znížiť spotrebné dane. Nikto ich nepočúval. Veď čo by sme chceli od antisociálnych odľudov, kreatúr, čo len do vlastných vrecák hrabali, a na chudobných kašľali!!! Dôchodca sa pomali k doktorke nedostal, zdravotníctvo v dezolátnm stave, letisko skoro do zahraničia predali, všetko šlo od desiatim k piatim!
A ako je to dnes?
Dnes – po roku vlády národno-socialistickej jednoty – je všetko inak. Na zlosť všetkým zapredancom, janičiarom, maďarónom, pravicovým pisálkom, bicyklistom – na zlosť všetkej tejto hávede, tu máme dnes Slovensko v najlepšej kondícii v histórii!
Len si to povážte, len si to zoberte – čo všetko sa našej vláde podarilo za tak krátky čas! Za sto dní spravili viac, ako ultrapravicoví odľudia za osem rokov! Dnes, po roku, keď máme najnižšiu infláciu v histórii, najvyšší hospodárksy rast v regióne, keď sa konečne vieme najesť aj z grafov, keď máme najnižšiu nezamestnanosť od vzniku samostatnej, svojbytnej, svojstojnej Slovenskej socialistickej republiky, keď aj napriek masovému návratu státisícov ekonomických emigrantov z prehnitého západu musíme zháňať pracovnú silu v rumunsku, sa nerozpakujme, a zvolajme “bravo, bravissimo, maestro, ďakujeme, z celého srdca!”
Napriek všetkým závistlivým pravičiarom, kvázimanažérom, všetkým tým pisálkom, kuvikom, čo im úspech našej drahej vlády nedá spať.
Napriek všetkým hnusným monopolom, pred ktorými nás naša múdra vláda v poslednej chvíli zachránila.
Napriek sviniarom z Bruselu, ktorí nevedia, čo je to tá pravá sociálna demokracia, a ktorým vadí, že robíme ľudovú politiku!
Napriek imperialistom z USA, čo by len hnusné štavvé radary stavali!
Napriek všetkým tým špinavcom, vážení, napriek takémuto nezmieriteľnému frontu inkvizítorov, ktorým trčia z vrecák krvavé doláre, sme to dokázali!!! Máme konečne, čo sme chceli!!!! Úspešné, sociálne spravodlivé Slovensko, kde najvyšším mravným princípom je solidarita, a najvyšším zákonom hlas ukrivdených!
A čo zajtra?
Netreba ale zaspať na vavrínoch!! Nepriateľ nespí, oni si budú robiť srandu, budú zosmiešňovať, kresliť blbé vtipy, robiť posmešky o zázraku a podobne. Ale čo, kašľať na nich, my vieme, ako to bolo, je a bude!
A treba si stanovovať náročné ciele!! Napríklad zvýšiť odvodové zaťaženie, nech tie svine bohaté pocítia na sebe oceľovú päsť solidarity! Treba ešte dorozkladať druhý pilier, ani korunu zo štátnyhc rúk! A príde aj na tých milionárov, nebojte sa, premiér nikdy nesľubuje len tak do vetra! On totižto, na rozdiel od toho krpatého fúzkatého cigáňa, čo sľuboval dvojnásobné platy, svoje sľuby aj plní! Toto je nová politická kultúra, vážení, tak si konečne zvyknite!
Och, a aby som nezabudol, my nielenže dostaviame diaľnicu do konca tohoto volebného obdobia až do Košíc. Keď sa rozbehneme, skončíme až v Moskve, všetci a do jedného, a opäť bude všetko tak, ako má byť!
