Príkladov nezlučiteľných správaní a jednaní je samozrejme denno denne kopec, stačí si prečítať napr noviny, aby si jeden povzdychol a zauvažoval nad tým, ako žiť v jednom štáte napríklad s tými 15-timi percentami voličov nášho hubatého a održkovaného premiéra, ktorý všade bol a všetko vie.
A tu ma napadla myšlienka – čo takto prestať vytyčovať hranice na územnom princípe, a začať ich vytyčovať na princípe napríklad mentálnom, alebo morálnom?
Uvažujte so mnou – napríklad taký národnostný princíp. Čo – okrem jazyka a územia – ma viaže napríklad s tými spoluobčanmi, ktorým sa nechce robiť, prípadne s tými, čo kradnú, alebo trebárs s tými, čo volia napr. KSS? A napriek tomu musím žiť v tom istom štáte, s tým istým byrokratickým aparátom, školskou sústavou, súdnictvom etc etc. Občas síce zasvieti na lepšie časy, ale aj to len v niektorých veciach a na krátky čas. Následne si 15-percentná väčšina aj tak zvolí svojho drístača, ktorý má vo svojej mentálnej výbave akurát tak triedny boj.
Ja verím, že s podobným problémom sa potýkajú občania aj v iných štátoch. A preto je na čase zrušiť súčasné štáty v ich doterajšej podobe, a zriadiť štáty virtuálne. Napríklad takí voliči KSS by kľudne žili ďalej medzi nami, aj by volili, ako by chceli, mali by svoj celosvetový komunistický parlament, ktorého nariadenia by sa týkali len a len ich. A kľudne by mohli pokračovať vo svojom triednom boli, ale akurát tak medzi sebou.
Alebo takí anarchisti – konečne by sa im splnil sen o svete bez pevných pravidiel a systému. Oni by sa zaobišli snáď aj bez celosvetového parlamentu. A ďalší – napríklad zástupcovia neoliberálnej politiky, alebo kresťanskí demokrati – všetci by si určovali pravidlá, aké by chceli, v rámci svojich virtuálnych štátov. Pre suseda by platila výhrada svedomia, pre mňa nie. Sused z druhého by žil v štáte s povoleným držaním a požívaním marihuany, a tetka zo štvrtého by zas nemohla vypisť ani kvapku alkoholu lebo v jej štáte by vládla prohibícia. A tak by to bolo v poriadku, každý podľa svojich potrieb, no uznajte, skoro ako v bájnom komunizme.
Alebo dane - každý by platil dane, aké by si určili vo svojom virtuálnom štáte, a hneď by bolo po probléme, že Mikloš chce 17 percent, Šulaj 16, a pre Fica je aj 19 málo. Jednoducho by si Miklošovci platili 17 percent, a Ficovci hoci aj 40. A potom by sa ukázalo, kto je pravý Ficovec, hehe.....aj problém so štátnou rafinériou by bol vyriešený – keď to ficovci tak veľmi chcú, nech si to postavia. Ale pekne za svoje. 80 mld je pre nich zdá sa bagateľ - tak prečo im to neumožniť?
Nemám ešte doriešenú zmenu občianstva (tu treba rátať s možnou infiltráciou jednotlivých štátov „nepriateľskou“ sekciou), prípadne vízovú politiku (ja by som napríklad komunistom a fašistom nedovolil len tak prístup do svojho štátu), ale to všetko doriešime operatívne, no nie?
