Slovenská pošta, tento štátny moloch, ktorému štát silou vytvára priestor na monopolné pôsobenie na slovenskom trhu (takýto monopol asi ficovcom nevadí, veď je náš, že?), údajne plánovala tento rok znížiť pcet zamestnancov o 500. Človek si povie – nech akokoľvek súcíti s dotknutými ľuďmi – že snáď je tu konečne snaha o efektivitu a vyššiu produktivitu, nakoniec, ani znižovanie takéhoto počtu zamestnancov nemusí v konečnom dôsledku znamenať, že tí ľudia všetci dostanú výpovede.
Nežili by sme však v rozvinutom štádiu reálneho socializmu, pardon, "moderného európskeho" sociálneho štátu, keby sme sa nedožili absurdného rozhodnutia – z dôvodu krízy sa tento plán ruší.
Jednoducho Fico so svojou suitou dokazuje, že je tým pravým mentálnym nasledovateľom Mečiarovho režimu z polovice 90-tych rokov, keď sa držala umelá zamestnanosť. Čo na tom, že túto vyslovené ekonomické diletantstvo zaplatíme my všetci, z našich daní, čo na tom, že to pocítia aj samotní zamestnanci Pošty, pretože peniaze budú musieť šetriť inak – napríklad na samotných mzdách.
Rovnaká situácia je v prípade Carga – privatizáciu ktorého s veľkým hrmotom súčasná vláda pred tromi rokmi zastavila. Miesto výnosu z privatizácie tu máme polokrachujúci podnik, do ktorého – opäť z nášho vrecka – pcháme milióny eur, ktoré v konečnom dôsledku aj tak skončia v čiernej diere neefektívneho štátneho podniku, ktorý sa hrá na „sociálny podnik“.
A tak je to so všetkým, čoho sa súčasná bezkoncepčná vláda ad-hoc riešiteľov chytí. Kým šli veci samospádom, stačilo drístať a búchať po stole, vyrábať vnútorných aj vonkajších nepriateľov ako na bežiacom páse a podplácať si voličov peniazmi z rekordného ekonomického rastu.
Dnes je žranica na konci, a Slovensko zažíva deja-vu mečiarizmu – na hlavu postavené opatrenia, ktoré do budúcna spôsobia presne to isté, čo sme videli pred desiatimi rokmi – skokový nárast nezamestnanosti, keď umelo udržiavané štátne podniky konečne dostanú ako-tak zdravým rozumom uvažujúci manažment, ktorý vie, že lacným populizmom podnik nezachráni.
Opäť to bude bolieť. Opäť škoda premárnených rokov s drístajúcimi a pästičky zatínajúcimi babrákmi na čele. Nestačilo ešte??
Už o mesiac je tu šanca jedného z nich vymeniť...
