V takom ale nežijeme, a tak to nie je vždy pravda.
Súlad slov s činmi by mal byť štandardom aj v politike. V slušnom štáte, v slušnej spoločnosti.
V celkom takej ale nežijeme, a tak to je žiaľ málokedy pravda.
A preto je štandardom, že veľkohubí, večne nasratí zväzáci sa stávajú premiérmi, škandalózni manipulátori s tendrami ministrami, „obchodníci so zdravím“ ( (c) Fico) a podvodníci s čistopismi zákonov predsedami parlamentu, klamári poslancami, generátor banalít, neschopný zopakovať bez chyby ani svoj prázdny predvolebný slogan prezidentom, multimilionári sociálnymi demokratmi, a ľudia neovládajúci slovenský jazyk najväčšími marketingovými národniarmi.
Takéto je naše Slotensko. Žiaľ - ale sami si za to môžme.
A žiaľ - preto je neštandardné to, čo spravila Iveta Radičová.
Jedna lastovička leto nerobí - ale kvitujem, že slogany o slušnom Slovensku nezostali len slovami. Vyvodenie osobnej zodpovednosti za chybu, ktorú si človek sám uzná v tom špinavom politickom kotli, môžu Slotáci relativizovať, koľko chcú, ale priame porovnanie s veľkohubými drístačmi a falošnými hlásateľmi novej politickej kultúry (spomenie si niekto ešte na tie sľuby spred volieb? Asi radšej nie, a ak aj niekto áno, horko zaplače...), s politikmi, pre ktorých lož je pracovnou metódou, rozkrádanie silnou stránkou, myšlienková vyprahnutosť štandardom a triedny boj základnou softvérovou výbavou - takéto porovnanie hovorí jasnou rečou:
Máme prezidenta, ktorý sa podieľal na protiústavných krokoch, balansujúcich na hrane lukašenkovského poňatia demokracie, a ešte je na to aj hrdý.
Mohli sme mať prezidentku, ktorá aj keď spraví chybu, neporovnateľne menšiu od vyššiepopísaného, vie vyvodiť osobnú zodpovednosť. A nespreneveriť sa svojim myšlienkam a presvedčeniu.
Tak ako, Slotáci, tak ako, morálni relativisti, klamári a podvodníci s červenou minulosťou a nahnedkastými myšlienkami, prázdnoty vo funkciách. Iveta Radičová vám nastavila zrkadlo - dobre sa vám do neho pozerá?
A ako vám, voliči?
