Za dávnych čias, keď naši predkovia ešte naháňali divú zver po širokých východoeurópskych pláňach, a o vytlačení Keltov z nášho územia ešte neuvažovali ani teoreticky (to viete, staroveký vietnamský komplex), existovala tu jedna, na danú dobu vyspelá ríša, kde – predstavte si – okrem právnikov hovoril po latinsky aj pospolitý ľud. Zvláštna doba, ktovie, akou rečou potom ohurovali právnici poslucháčov v súdnych sieňach. Možno po grécky. Nuž a náš príbeh sa odohrával v čase, keď si vrchnosť vymyslela druhú bohumilú činnosť – sčítanie ľudu. Tou prvou boli samozrejme dane, odvody, desiatky... dolníci_králi_esá, aby som citoval klasika.
Ale povedzte mi, načo sú dane, keď nemáte prehľad o tom, kto má, a kto nemá platiť?!? To sa potom ťažko vymýšľa progresívne zdanenie, alebo polmilionárska daň. Keďže už vtedy nebola núdza o senátorov, ktorý chceli ľuďom dobre, a chceli zaviezť istú formu vyspelého európskeho sociálneho štátu (rozumej – zdaniť čo sa dá, aby bolo čo prerozdeľovať, samozrejme, hlavne sebe), vyhlásili sčítanie ľudu.
Táto milá vlastenecká povinnosť, keď celé davy nadšených rímskych občanov a skoroobčanov držiac sa za srdce a spievajú rímsku hymnu utekalo prihlásiť sa k plateniu daní, dorazila aj do rímskej kolónie, nachádzajúcej sa na východnej strane stredozemného mora. V tejto pramálo pohostinnej zemi žila istá národnostná menšina so smiešnym miestnym folklórom, že vraj mali vo zvyku dlhé roky chodiť len tak po púšti, očakávali furt mesiáša a podobne. Keďže boli rímske úrady pomerne tolerantné, občas niekoho niekde priklincovali, ale inak im dali pokoj (aj teória o potenciálnom vyvražďovaní detských potomkoch, v snahe likvidácie predpovedané mesiáša, sa ukázala ako propaganda špionážnych rozviedok vandalských kmeňov, ktoré chceli takto podkopať autoritu rímskych úradov). Pokiaľ teda platili dane. Lebo vtedy nefungovali eurofondy, a čo rimania nevyzbierali, to nemali! Ťažká doba, ťažká.....
Nuž a keďže z dôvodu šetrenia prepustila štátna správa k novému roku 20 percent všetkých zamestnancov, zrušili okresný úrad v Nazarete, čím stúpla miestna miera nezamestnanosti o celé 3 percentá. Odbory však neprotestovali, lebo ich predák dúfal v podporu rímskej centrálnej moci pri voľbách do miestneho VÚC. A tak milí Nazaretčania museli šlapať do Betléma, a medzi nimi aj požehnaná Mária s Jozefom. Keďže sa do Betléma zbehli z okolia celé zástupy ľudí, miestne zariadenia turistického ruchu praskali vo švíkoch, a dopravu musela riadiť miestna polícia, inak vznikali zápchy konských povozov, a s tým spojené ekologické problémy, súvisiace z výfukovými konskými plynmi.
Milej dvojici teda neostávalo nič iné, ako sa ubytovať v provizórnych podmienkach medzi miestnym hovädzím a iným dobytkom. Čo čert nechcel, malý Ježiško sa práve v tejto zložitej situácii pýtal na svet. Keďže zdravotné odvody vtedy ešte vymyslené neboli, nehrozila žiadna sanitka, žiadna pôrodnica! Nuž, aspoň nemohli zdravotníci štrajkovať za vyššie mzdy, koniec-koncov....
A tak sa stalo to, čo na dlhé tisícročia ovplyvnilo celú západnú civilizáciu – ponad krajinu preletela kométa, a pastieri začali zvestovať narodenie mesiáša, ktorý mal svojou smrťou vykúpiť hriechy ľudí. Nuž ja dúfam, že tí, čo si nad jeho neskoršou smrťou umyli ruky, aj tí, čo ju „zariadili“, raz zistili/zistia, pred čím ich vlastne vykúpil. Ale to je zas o niečom inom.
Neskôr, keď sa kresťanstvo stalo oficiálnym náboženstvom Rímskej ríše, začali si ľudia v celoštátnom merítku pripomínať narodenie Ježiša Krista – a pomenovali tieto sviatky vianočnými. "Stromečky" a "dárečky" pribudli až neskôr, rovnako aj Tichú noc vymysleli až o skoro dve tisíc rokov neskôr. Preto neviem, či už vtedy ľudia nakupovali dva dni pred sviatkami ako zmyslov zbavení. Ale asi nie, veď vtedy čo kto potreboval, to si vystružlikal z dreva, alebo dal ukuť u miestneho kováča. Možno aj celoštátna televízia vtedy nevysielala celý deň záznamy z rôznych koncertov a rozprávky (ako prežili bez Mrázika?:-).
A možno to vtedy ľudia mysleli tak nejak úprimnejšie. Kto vie.....
Šťastné a veselé, priatelia!
