Môžme byť šťastní.
My všetci, čo žijeme na našom malom Slovensko.
Pri návštevách na západ od našich hraníc (nemyslím tým Českú republiku:-) si treba dávať pozor na jeden tunajší domáci zvyk - doma prakticky bez rozmýšľania a úplne prirodzene nemáme problém otvoriť vodovodný kohútik a napiť sa čistej vody, a - samozrejme - bez problémov použiť túto vodu na varenie, na prípravu kávy, čaju, etc.
Avšak vo veľa štátoch západnej Európy, vo veľa hlavných európskych metropolách sa napiť z kohútika vôbez neodporúča. Voda jednoducho pitná nie je. Ak chcú piť vodu, kúpia si ju.
Napríklad v reštauráciách. Bežná prax, objednať si ku večeri džbán čistej, pitnej vody.
Práve voda je bohatstvom, ktoré nás v tomto smere robí naozaj bohatými. Dobrej vody je tu tak povediac "more". Či už normálnej - pitnej, alebo minerálnej. A je len otázkou času, kedy sa situácia v ostatnom bližšom alebo vzdialenejšom okolí ešte viac zhorší, a voda sa stane omnoho cennejšou, akou je teraz. A potom si možno uvedomíme to, čo vonku pochopili už dávno - že vodou treba šetriť. Veď koľkí z nás používajú v súčastnosti napríklad toalety s úsporným režimom - ano ano, ekonomická situácia to veľa rodinám neumožňuje. Ale - nie je to niekedy len výhovorka?
Lenže - uvedomenie možno nebude stačiť.
Najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej európe je - Žitný ostrov. Čiže územie, ktoré sa v minulosti stávalo hračkou v mocenských rukách. Dnes - v časoch EU a iných nadnárodných spolkov, ktoré si neželajú rozbroje v strede Európy, si môzme vychutnávať desaťročia relatívneho kľudu a vo veľkej miere bezproblémového súžitia národov a národností na tomto území.
Ale v budúcnosti sa môže stať, že sa boj o toto územie bude viesť na národnostnej báze len naoko. V skutočnosti pôjde o boj o vodu .
Dúfam, že sa mýlim........
