Najskôr aká_taká definícia úspešnej krajiny. Každý si asi pod tým predstaví niečo iné, ale pre mňa je to štát, ktorý sa prace občanovi z cesty v jeho kreatívnych snahách o sebauplatnenie a nešmátra zbytočne hlboko v jeho vreckách. Je to štát, ktorý má autoritu do tej miery, že občan vie, že kradnúť a klamať sa neoplatí, štát, ktorý všemožne podporuje podnikanie „svojich“ obyvateľov a neznechucuje ho zbytočnými byrokratickými perzekúciami. No a zároveň je to štát, ktorý vie pomôcť tým, ktorý sú z objektívnych príčin na kraji spoločnosti, a to takým spôsobom, že okrem toho, že im dáva na chlieb každodenný, ho aj naučí opätovne ten chlieb dorábať.
Zhruba moja predstava. Dalo by sa o tom samozrejme hovoriť hodiny, ale na základné vymedzenie to stačí.
Ako to tu ale vyzerá v praxi?
Zavádzame milionársku daň a opätovne trestáme tých, čo sa snažia a zarábajú viac (pretože reálny prínos do štátnej kasy je skôr symbolický). Ficov elektorát pravdepodobne tlieska, lebo si myslí, že „konečne niekto sekne tým sviniam zazobaným po prstoch“. Svatá prostoto! Koho sa to dotkne? Snáť si niekto nemyslí, že tých, čo si majetky nakradli alebo k nim prišli nepoctivým spôsobom!?!? Nie. Dotkne sa to napríklad tých, ktorým v týchto dňoch dražejú hypotéky. Keď potrebuje vláda na "sociálne programy", prečo nehľadá vnútorné zdroje, ale šmátra zas vo vreckách druhých??
Chystáme sa odškodiť chamtivcov, čo naleteli na nereálne sľuby. Prečo sa máme všetci skladať na ich straty? Podelili by sa snáť oni s nami aj s prípadnými ziskami??
Chystáme sa znepružiť zákonnik práce, ak keď nám fakty hovoria, že pracovný trh je najrozvinutejší práve tam, kde je najflexibilnejší, čiže napr. kde sa dá ľahko prepustiť, čo znamená, že sa dá aj ľahko prijať (napr. Dánsko). Naopak, krajiny s nepružnými zákonníkmi práce (ono sa to voličom predáva pod názvom „ochrana zamestnanca“) a prebujneným systémom sociálnych dávok majú obrovské problémy s nezamestnanosťou (napr. Nemecko, Francúzsko). Keď budú najbližšie horieť predmestia Paríža, a médiá nás budú ohurovať percentami tamojších nezamestnaných mladých ľudí, spomeňte si na tento fakt.
Rozmýšľame tu nad zrušením špeciálneho súdu a z rečí ministra slepej spravodlivosti mimo iné vyplýva, že sa tresty budú skôr znižovať. Poznajúc názor Judr. Fica prezentovaný v minulosti čakám, kedy sa siahne aj na zásadu „tri krát a dosť“. Výborne! Sme národ, ktorému ide máločo lepšie, ako nadávanie pri pive, tak keď najbližšie budeme nadávať nad mierou korupcie a zločinnosti v krajine, tak si nezabudnime zároveň zanadávať aj napr. na platy sudcov špeciálneho súdu, keď už budeme vo švungu.
Aby ma zas niekto neodsúdil za jednostrannosť pri posudzovaní činov Ficovlády, platí to samozrejme aj na tie predchádzajúce. K Mečiarovým škoda strácať slov, vtedy v záplave emócií, slúžiacich na oblbnutie voličskej základne, sa nespravilo zhola nič, čo by malo v konečnom dôsledku viesť ku krajine, ktorá prahne po úspechu. A tie Dzurindove sa v mnohých ohľadoch tiež môžu hanbiť – krásnym príkladom je do poslednej bodky spackané ročné zúčtovanie zdravotného poistenia. Takto vyzerá štát, ktorý má svojim občanom pomáhať?? Za toto platíme dane?? Ďakujem pekne za taký štát.....
Chce teda Slovensko byť úspešné? Ó, áno, chce.
Chcú byť Slováci úspešní? Ó, áno, samozrejme, chcú.
Ale opäť to raz vyzerá, že jednoduchšie je šmátrať po vreckách tých druhých a v zajatí svojich dogiem rušiť veci, ktoré fungujú.
Nakoniec, vždy, keď nadávam nad úrovňou služieb na Slovensku a nad všeobecne rozšíreným šlendriánstvom, a porovnám si to s počtom pozitívnych skúseností – tak si poviem, že my si vlastne sami takýto štát zaslúžime.
Taký trvalo usadený niekde na polceste k úspechu.
Taký, kde každý úspech chce, ale je ešte radšej, keď toho úspešnejšieho zaň aj patrične potrestajú.
