Je hanbou vidieť v električke, ako 60-ročná pani vstáva oteckovi s bábom na rukách, keď okolo sedí dobrých 10 kúskov -násť a -dcať ročných.
...tak dúfam, že si to odstoja raz aj oni a ony.
Je hanbou čítať osobné svedectvo o tom, ako cestujúci v dopravnom prostriedku odstavia policajnú hliadku v nádeji, že im pomôžu pred partiou ožratých týpkov, a oni miesto ochrany ich zdravia a verejného poriadku zahlásia "zavolajte si na 158-ku, to nie je naša starosť".
...tak dúfam, že aj oni raz budú potrebovať zúfalú pomoc od niekoho, v koho pomoc dúfajú a veria, a naviac si ju aj prostredníctvom daní platia.
Je hanbou zažívať úroveň (stále) väčšiny zariadení služieb turistického ruchu na Slovensku, ktoré nám robia hanbu, to drzé odrbávanie, bezohľadnosť voči tým, ktorí nám sem nosia svoje peniaze, ktorí chcú "len" spoznať a zažiť.
...tak dúfam, že ich prevalcujú tí, ktorí to myslia vážne a úprimne.
Je hanbou vidieť, ako na vlne popularity tí, ktorí sľubovali slušnosť,bez ostychu a verejne, na plnú hubu dokazujú, že to boli zas len kydy adrísty. Po koľký krát? A ako to, že s väčšou intenzitou, ako tí pred nimi?
...tak dúfam, že tento národ raz v sebe nájde svoju pamäť a svedomie, a pošle ich kade ľahšie - tam kam patria.
Je hanbou vidieť tých kostlivcov z polovice 90tych rokov, tie nočné mory z Pasienkov, ktoré dnes opäť hrajú prvú ligu, a naviac sú obletované aj z "druhej" strany.
...tak dúfam, že tohtoročné voľby boli ich posledné ako-tak úspešné.
Je hanbou čítať, akým spôsobom diskutujú zástupy anonymných hrdinov nafórach, napríklad aj tu, na sme.sk. Ľudia gramotní, počítačovovzdelaní, s prístupom na internet. Jeden by si myslel, že sú to všetkoľudia osvietení, výkvet národa. Chyba lávky. Diskusie sú žumpa, kde jek veci a s úctou vedených snáď ani nie 20% príspevkov. Tiež svedectvo onás, a o nami formovanej dobe.
...tak tu nedúfam už v nič. Vážne. Anonymní hrdinovia tu budú vždy, kopajúc a rozdávajúc rany okolo seba z bezpečného úkrytu, krpatí vo svojom kvázi hrdinstve.
Je to hanba. A tak aspoň dúfam....