Jedným zo zúčastnených bol aj môj bratanec, ktorý sa šťastne oženil do Česka s láskou, spoznanou na brigáde v UK, a druhý plod ich spoločného snaženia - dva a pol ročná Julinka - sa významnou mierou starala o vylepšovanie inak celkovo sklesnutej a depresívnej nálady.
Ako tak Julinka štebotala a lietala okolo stolov, obsadených širokým obecenstvom miestnej aj okolitých dedín, zakopla a padla na zem. To deti, ktovie prečo, zvyknú robiť pomerne často. Milá Julinka vstala, otriasla sa, a napriek všetkým predpokladom miesto spustenia srdcervúceho plaču pokračovala vo svojej bohumilej činnosti, ktorú deti pokladajú za úplne najdôležitejšiu - čiže naďalej obiehala stoly, štebotala, a pripomínala prítomným, akí sú už všetci starí.
Krátko po páde, keď bolo jasné, že málá bude musieť zvládnuť vstávanie zo zeme sama, sa spomedzi klbka týchto írečitých slováčiskov, ktorý väčšinu života strávili poctivým obrábaním svojich skromných statkov, ozvalo: "vidíš, česi deti nedvíhajú!"
Konštatovaním, ktorým si možno veľa prítomných, hlavne zo staršej generácie, vnútorne vysvetlilo ten navonok pre nich ťažšie pochopiteľný fakt ("ako to, že mama tej malej nepomôže zo zeme, nepofúka boľačky??") , je krásnym a pre mňa osobne v tomto prípade aj milým príkladom generalizovania a vytvárania polôh v zmysle MY a ONI. MY, Slováci, by sme predsa tomu dieťaťu pomohli, ale pozrite sa na nich, to ONI, Česi, takto nerobia, ONI to nechajú na to dieťa!
Toto dvojpolohové, zjednodušujúce, miestami krásne naivné, miestami nepríjemné a vulgarizujúce vnímanie patrí asi k základným črtám človeka, k jeho potrebe patriť niekam, k nejakej skupine, entite, a tým pádom všetko iné, akokoľvek rozmanité, sú tí "oni". Neviem presne, o čom to svedčí, ale stačí si prejsť trebárs aj diskusie tu, na sme.sk, a máte toľko príkladov dvojpolohových reakcií, že až. Námatkovo :-)
MY, kultúrni Európania, a ONI, barbarskí Američania.
MY, voliči ľudomilnej koalície a ONI, voliči protiľudovej opozície (a opačne - MY, voliči pokroku a ONI, spiatočníci, boľševici a fašisti).
MY, chudáci bohabojní Slováci a ONI, imperialistické mocnosti, čo nás vždy len využívali (najnovšie v podobe nenásytných monopolov)
MY, komunisti a ONI, kapitalisti.
MY, veriaci a ONI, bezbožní psi.
MY, tisíc rokov utláčaní Slováci a ONI, tí s krivými nohami, čo pricválali na chlpatých poníkoch, veď viete kto (a naopak, MY, utláčaná menšina a ONI, čo okupujú našu zem).
MY, obyvatelia Svidníka, Sniny, Medzilaboriec, .... a ONI, nenažraní a nafúkaní Blaváci (a naopak MY, slovutní a rozhľadení mešťania, a ONI, sedlač).
MY, čo oplývame vedomosťami prežitých desaťročí a ONI, mladí a pochabí, čo PRD vedia (a naopak, MY, nová krv, čo prinesie revolúciu a ONI, starí páprdovia, ktorí nemajú ani len potuchy o tom, ako dnes funguje svet).
MY, ľudia v pozíciách, a ONI, tí menej šikovní (a naopak MY, čo skutočne makáme, a ONI, čo nič nerobia len vysedávajú na dvojhodinových obedoch, tvária sa ako menežment a berú za to nehorázne prachy).
MY, čo nás zvolil ĽUD a preto všetko môžme a ONI, ktorých ĽUD nezvolil, a preto sa môžu akurát tak sťažovať na lampárni.
MY, z hornieho a ONI, z dolnieho konca, MY z našej rodiny a VY z vašej, etc etc......
Pohodlný pohľad na svet, že? MY by sme o tom vedeli rozprávať! :-))
