Ľudstvo je plné exhibicionistov. Taký exhibicionista potrebuje k životu riadnu dávku exhibície. A to nie len takej kadejakej, ako je napríklad exhibícia krasokorčuliarov. Korčuľovať vie málokto, a korčuľovať tak, aby sa to dalo označiť ako "krásne", tak to už skoro vôbec nikto. Toto veru deväť z desiatich opýtaných exhibicionistov neosloví.
Ľudstvo má radšej jednoduché riešenia. Pre priemerného exhibicionisti je napríklad omnoho jednoduchšie chytiť do ruky spray, a zanechať po sebe stopu. Nech všetci vedia, že tu bol. Písanie po stenách (a poťaźmo po všetkom, na čo sa písať dá) je staré ako ľudstvo samé. Sotva nás vykopali z raja, už ktosi čmáral po jaskyniach mamuty a iné zverstvo. Boli aj doby, keď boli písacie potreby nedostatkovým tovarom. Vtedy sa ľudstvo ale - ako vždy - vynašlo, a vytesávalo nápisy do stien. A my ich dodnes lúštime, čo vlastne chceli tí starovekí sprayeri o sebe povedať.
Dnes už nie je písanie po stenách mainstreamom. Dnes je to adrenalínová zábava. Sused raz napísal na dvere milencovi svojej ženy presný návod, čo s ním spraví, a potom mesiac chodil vypovedať na políciu, či to myslel vážne. Žiadna sranda, poviem vám. A možno aj preto je väčšina nápisov tohoto typu vulgárnych. Keď už underground, tak poriadny, nie?
Raz sme hrali s kapelou koncert na takom malom festivale v obci Harmanec pri Banskej Bystrici. Harmanec pozná každý, aj keď tam málokto bol. Hádam nemusím hovoriť prečo. Je to skutočne rázovitá obec, v strede panelák miestnych papierní - ten bol dôležitý, lebo v tých časoch bol široko-ďaleko signál GSM iba v ňom, aj to len od piateho poschodia vyššie - okolo pár domčekov, kopec stromov a cesta vedúca do tmy. Atmosféru minifestivalu, ktorý zorganizovalo pár nadšencov, a ktorý sa mimochodom vydaril výborne, dotvárala geniálna multi-kulti vsuvka, keď pri jednom stole chlastali cigáni so skinheadmi a pankáčmi, a jeden z príslušníkov mnou nesprávne pomenovaného etnika raz vykríkol niečo, čo znelo ako "hajlhitla". Jednoducho - ukážkové súžitie minorít, EÚ by mala z nás radosť. Nuž a keď sme prechádzali Harmancom pri príchode na koncert sme boli znenazdajky na jeho konci. A tam, pri tej ceste vedúcej do tmy, na skalnom útese, stálo konským fontom, väčším ako človek, napísané takéto posolstvo: "KOKOT"! Žiadne také, že napr. Jano je...., Fero Cicvárek je..., jednoducho priame, nekompromisné zvolanie bez určenia totožnosti. Také všeobecné. Možno chcel autor vyjadriť svoj názor na takých, ako sme boli my - nakoniec, zablúdili sme v obci s niekoľkými ulicami, tak čo iné nám mal povedať.
Zaujímavé sú aj názory na politické bilboardy, ktoré sa vždy - ktovie prečo - vyroja ako huby po daždi pred každými voľbami. Vy poznáte niekoho, kto sa rozhoduje voliť podľa ksychtov na bilboardoch? Ja nie. Ale k veci. Vo voľbách v 94om ktosi na obrovský bilboard niekdajšej hviezdy ľavicového neba v SR - Strany demokratickej ľavice - podobne veľkým písmom dopísal - "KOKÚTCI". Viselo to tam asi 3 mesiace. Vtedy mi to aj bolo celkom smiešne, tá zdrobnenina, dnes už neviem, čo si mám o tom myslieť, keďže jeden z tých vystavených pánov nám robí verejnú službu vo funkcii premiéra...
Tak je to - písanie po stenách je underground, plný vulgárností. A práve preto ma dnes ráno, blúdiac ulicami, potešil nápis, ktorý som na vlastné oči zočil na pomerne ošuntelom múre. Stálo tam - "ČAUTE CHLAPCI....". No len si to predstavte! Koľko otázok zrazu vyvstáva! Kto nás to zdraví? Nejaká čučoriedka, alebo pani oproti? Myslí to úprimne, alebo si robí srandu? No ale pozdravila pekne, a to je dobrý začiatok.
Možno nabudúce dopíše aj pokračovanie. Alebo nejaký chlapec zas dopíše "ČAUTE BABY". Normálny dialóg na stene. Možno sa toho chytí alternatívny nejaký mobilný operátor a vyrukuje s reklamou "Povedzte zbohom mobilom, píšte odkazy na steny! Vaša Stena GSM".
Akurát že tento pozdravný nápis od neznámej asi nebude nikto v budúcnosti skúmať. Stenu raz zvalia. Podľa toho, ako vyzerala, tak už čoskoro. A tak sa trochu obávam, že po nás zostanú len vulgárnosti na skalách a pamiatky na zdrobnelých politikov.
A to je škoda.
FOTO: ja
