Podvečer, o 5 minút 6 hodín
Pánko prichádza do miestnej Jednoty. Z práce fujazdil len sa tak prášilo, dnes je hokej, dnes o 18:15 hráme so Švédmi (s tými skutočnými) štvrťfinále. A do hovädzej rite, zanadáva si v duchu, keď vidí rad na košíky. Rozumejte - nie rad na pokladne. Ten ešte nevidno. Rad na samotné košíky, čo v preklade znamená, že Jednota je nielen plná života, ona tým životom v tom okamihu priam prekypuje, ba priam vrie! Hlava na hlave, telo na tele, nadrozmerné košíky na nadrozmerných košíkoch. No nić, pánko chce len džús, tak vráža do automatických dverí bez nadrozmerného košíka a upaľuje k nápojom, aby čím skôr vypadol - veď je predsa hokej, kua!
Podvečer, o 4 minúty 6 hodín
Multivitamín, kázala multivitamín. Ale akej značky? Pánko sa krátko zamyslí, ale presne o dve a pol sekundy to vzdáva a berie prvý ako_tak solídne vyzerajúci multivitamín, ktorý zočí zoči voči. A v tej chvíli zoči aj niečo iné - niečo, čo podvedome očakával. V tej sekunde mu v hlave vybuchol hurónsky smiech zlého "ja", vybľakujúceho niečo v zmysle bueheheee, ja som ti to vravel, ja som ti to vravel!
Rady. Masy ľudu. Masy, mäsy, tukový prúmysl, a_tak_ďalej, veď to poznáte. Jednoducho najmasívnejšia ľudská hara vara, ťahajúca sa pomedzi regále, akú kedy v miestnej Jednote pánko kedy videl. No fasa! Ale času dosť, hokej stíham!
Podvečer, presne 6 hodín
Meter. Rad sa posunul o meter. Šľahne ma z toho. Ale kľud, kľud...
Podvečer, 6 hodín aj 5 minút
Ďalší meter. Čo tam rodia pri tých pokladniach, alebo čo??? Kurňa! Pánko sa začína nervózne točiť vôkol dokola.
Podvečer, 6 hodín aj 15 minút
Práve začína hokej. Pokladne na dohľad. Rad sa kľukatí a slimačím tempom postupuje. Dôvod je už jasný - zapracovávajú sa nové pani zlaté. No super, fakt super, dnes, keď hráme!!
Podvečer, 6 hodín aj 20 minút
GÓL!! Vedľa stojaci chalani počúvajú hokej cez rádio v mobile. Supr!! Kto ho dal?? Do riti, kedy už budem na rade???
Podvečer, 6 hodín aj 21 minút
Pánko drží v rukách najdlhšie odstojený džús v živote, a už ani nenadáva. Veď načo. Ešte jedna pani, a je na rade. Keď v tom.....
...panička, dajte mi jedny Sparty, prosím... pánko sleduje staršieho pána, ako spredu pokladne naťahuje kilečko zaúčajúcej sa pani zlatej za pokladňou. To už je moc aj na pánka.
Môžete mi vysvetliť, prečo obsluhujete toho pána, a nie nás, čo stojíme v rade??
Ja chcem len cigarety...
Vás sa nič nepýtam. Môžete mi to vysvetliť, pani zlatá?
Ale veď...on chce len cigarety...
Ááno???? Ja chcem len tento džús, tento poondiaty džús, mám sa spýtať všetkých týchto ľudí, ako by sa im páčilo, kebyže prídem spredu a predbehnem ich, pretože mám "len" džús??
No ale mladý, veď to je normálne takto predávať cigarety...
Ja sa s vami nerozprávam, nerozumiete?? Ale sa teda chcete porozprávať, nech sa páči, vidíte ten rad?? Môžete sa ísť každého spýtať, čo si o tom myslí!!
Ale veď... ja... sa ponáhľam, je hokej....
Aj ja! Nech sa páči, tam je koniec radu! Odvrkne pánko s džúsom, a zaknihuje malé, ale o to krajšie víťazstvo nefajčiarov nad fajčiarmi.
Ten večer sme prehrali 4:7. V hokeji.
S fajčiarmi sme vyhrali 1:0 :-)
