Aby som bol objektívny. Od poslednej príhody som zaregistroval pár vylepšení. Niektorým predavačkám akoby ste síce stále liezli na nervy, ale nad tým sa je škoda zamýšľať. Tie milé to nejak vykompenzujú. Dnešný príbeh sa však priamo Jednoty alebo jej personálu až tak netýka.
O každej perióde vývinu ľudskej spoločnosti sa zvykne hovoriť, že "bola taká doba". Väčšinou je toto ustálené spojenie dobré na akési ospravedlnenie ľudských pokleskov, na zdôvodnenie slabosti jedincov a teda aj celej spoločnosti, na uľavenie nie celkom čistého svedomia - desaťtisíce mŕtvych spoluobčanov počas Slovenského štátu? Jááj! To ale bola taká doba, čo sme mali robiť.........uránové bane a politické vraždy v 50-tych rokoch? Ako môžeš súdiť, veď bola taká doba......... normalizácia a tisíce emigrantov, státisíce zničených kariér a ľudských osudov? Pf, veď bola taká doba.....
....akú "dobu" ale zažívame v súčastnosti?
Dnes v našej Jednote odpadol jeden pán. Robotník, akých je v hlavnom meste vďaka stavebnému boomu veľa. Nie príliš čistý, nie príliš voňavý, ale veď bol po šichte, čo by ste čakali.
Tento náš pán dostal pravdepodobne epileptický záchvat, pri ktorom si zjavne zahryzol do jazyka, pretože o krv z úst nebola núdza. V predajni plnej ľudí, čakajúcich na zaplatenie pri pokladni, ho takpovediac vystrelo priamo medzi tými pokladňami. Oči stĺpikom, z úst sa rinie krv - určite nie jednoduchá situácia pre kolegu stojaceho vedľa, ani pre okolitých ľudí.
Myslíte, že niekto tomuto pánovi niekto účinne pomohol? Z nereprezentatívnej vzorky národa, kde sa 80% hlási ku kresťanstvu, vedel blížnemu svojmu pomôcť jediný človek - mladá dáma, ktorá sa po istom čase chopila iniciatívy. Asi 20 minút trvalo kriesenie, vypačovanie úst drevenou vareškou a vykliesňovanie zapadnutého jazyka z krku, neustála snaha o komunikáciu s pánom opakovane upadajúcim do bezvedomia.
Keď po asi 20-tich minútach pán konečne prešiel zo zeleného odtieňa na farbu ponášajúcu sa na prirodzenú, mladá dáma vstáva a dokončuje nákup, za všeobecného nezáujmu okolitého národa.
"To je super, že sa tu našla doktorka" pochváli ju zamestnanec Jednoty. Nie, ona nie je doktorka.
Je len jedným z tých, čo nenechajú človeka umrieť na ulici, keď ho ostatní prekračujú.
Vyvrcholenie celého predstavenia ale ešte len malo prísť. Keďže od nahlásenia prípadu na tiesňovú linku ubehlo už nemálo času, bolo podozrivé, že sa ešte neobjavila záchranka.
Aké však čakalo na mladú dámu prekvapenie pred Jednotou, kde stála odstavená sanitka s veselo sa vykecávajúcim "záchranárom". Drístanie cez telefón má predsa prednosť pred nejakou oštarou v podobe zachraňovania ľudského života! Týpek si veselo štebotal, a ani len netuší ako blízko bol od prefackania a nakopania do prdele.
Bol samozrejme okamžite vyzvaný na konanie - inak by sa vykecával možno až doteraz - a dúfajme, že ho raz prefacká vlastné svedomie.
...takže - akú "dobu" zažívame teda v súčastnosti?
Samozrejme, ako vždy - takú, akú si sami vytvoríme, takú, akú si sami svojim konaním vyskladáme.
Napríklad dobu kreténov a ignorantov.
Alebo aj dobu takých, čo si nevšímajú len seba a svojich najbližších.
Pre akú sa rozhodnete vy?
