A to sa žiaľ tu u nás, malom Slovensku, nosí. Pre našu nacionálno-socialistickú koalíciu neexistuje lepší dôvod, ako odštartovať politiku, ktorá bude znamenať oslabenie medzinárodného postavenia Slovenska v západnom svete. Ako keby nebolo dostatočnou pohromou už len to, že ani jedna koaličná strana nemá medzinárodné krytie, partnerov v zahraničí (ak nerátame Jiřího Paroubka, že), už sú tu jasné signály o tom, že Slovensko je opäť na najlepšej ceste nadviazať na politiku hruštičiek húževnatých z polovice 90tych rokov, strčiť hlavu do piesku a tváriť sa, že okolo neho nič neexistuje, nie je členom žiadnych paktov, a nemá žiadnych spojencov - minimálne na západe nie.
Vyhlásenia p. Belousovej, Fica (čiže najvyšších ústavných činiteľov) svedčia o tom, že aktívna zahraničná politika, ktorú Slovensko zohrávalo v posledných rokoch (nestále členstvo v BR OSN, aktívne prispenie k zmierňovaniu krízy v juhovýchodnej Európe, účasť v koalíciách v Afganistane a v Iraku,...), je minulosťou, a na povrch sa derú nacionálno-socialistické oportunistické spodné prúdy (ich prejavmi sú aj blúznenia o členstve Ruska v EÚ), ktoré nielenže "myslia národne a cítia sociálne", ale sa aj podliezajú väčšinovej (žiaľ!) mienke, ktorá je asi nasledovná:
„Do ničoho sa nepleťme, nikam sa nepchajme, nič neriešme, čušme ako voš pod chrastou, lebo ešte si nás náhodou tí zlí všimnú, a my tu budeme trpieť (kôli Američanom, samozrejme!)“
Aby som bol úprimný, od p. Belousovej, Kramplovej, Fica, a podobne mentálne nastavených ľudí som inú politiku a postoj ani nečakal. Nakoniec - majú legitímnu možnosť presadzovať svoje videnie sveta, dostali na to mandát od svojich voličov.
Len jedno nechápem.
Ak sa chceme hrať na pštrosa - spravme tak. V intenciách historického slovenského povedomia to bude len ďalší krok k utvrdzovaniu sa vo svojej malosti a "nezávislosti". Prečo ale potom nevystúpime z NATO, alebo nerozpustíme armádu? Načo nám je armáda, ktorá nás nikdy pred ničím neochránila, a ešte aj dnes, keď môže preukázať svoje proklamované kvality v rámci spojeneckého paktu, tak z nej robia politici vládnej koalície partiu ufňukancov, ktorých treba chrániť, posielať do „bezpečných“ oblastí a podobne? Aké sú to bezpečné oblasti? Budeme sa drať do prvej línie, keď prepukne kríza na Seycheloch, alebo čo? Nebude lepšie, ako napísal jeden môj kamarát, vyzbrojiť ich gumipuškami a drevenými samopalmi?
Prečo to nepovieme svojim spojencom na plnú hubu? Normálne im povedzme, "chlapi, viete čo, my na to nemáme, my len tak na piesočku sa pohrať, možno občas nejaké tie modré prilby by sme ešte zvládli, aj nejakú tú Boženu vám pošleme, ale iba niekde, kde nič nehrozí, božechráň, aby sme my za niečo niesli zodpovednosť, my chceme len tak potíšku tu sedieť a užívať si výhody, občas si na vás pozanadávať, ale to len tak, akože - naoko, kôli voličom, chápete. A ozaj - ak by sa niečo zomlelo, viete, niečo, čo by mohlo ohroziť aj nás - očakávame samozrejme, že nám pomôžete!
A nieže sa budete hrať na pštrosov!!!"
