O lekároch si môžete myslieť čokoľvek - že sú úplatní, neochotní, alebo naopak že vám zachránili život, alebo sa správali korektne - každý asi najskôr podľa svojich skúseností. V každom prípade si myslím, že sú ohodnotení neadekvátne - hlavne vzhľadom na potrebné (v podstate celoživotné) vzdelanie a mieru zodpovednosti, ktorú každým svojím výkonom nesú. Problém dlhodobý, a asi s ešte dlhodobejším horizontom riešenia.
Aj o reforme zdravotníctva, ktorá prebieha posledné tri roky, si môžete myslieť čokoľvek - ale zatiaľ asi nepriniesla očakávaný efekt - a to je zefektívnenie a skvalitnenie zdravotníctva. Opäť komplikovvaná vec, ktorá stojí nesmierne veľa peňazí a úsilia, a efekt vidno až v horizonte niekoľkých rokov, ak vôbec.
Prečo sa ale stále nedarí meniť veci, ktoré sú úplne zadarmo, prípadne ktoré stoja len trochu ľudskej snahy???
Celkom nedávno sme boli nútení navštíviť jednu nemenovanú (najväčšiu) bratislavskú nemocnicu - respektíve pohotovosť, keďže už bol večer. Naposledy som tu bol pred rokom, a celkom ma zaujímalo, čo sa zmenilo. Nuž - veľa sa toho teda naozaj nezmenilo. Aspoň k lepšiemu nie.
Obraz prvý:
Predstavte si dlhú chodbu, s radom stoličiek a niekoľkými vstupnými dvermi do ordinácií. Čo myslíte - nachádzajú sa spomínané stoličky pri spomínaných dverách? Nie! A načo aj - načo dávať stoličky k ambulancii, pri ktorej stoja proti svojej vôli zástupy od bolesti sa zvíjajúcich "zákazníkov", keď môžu byť na opačnom konci - čiže asi 50 metrov od dverí? Na mieste, kde sa čaká na rentgen, a kde za celý čas, čo som tam pobudol, nečakal nikto?To vážne nikoho, nikoho v takomto zariadení nenapadne, že tých pár hodín, čo si tu v priemere človek odstojí, by si niekto aj rád sadol?
Náklady - nulové, efekt - zmiernenie utrpenia nešťastníkov.
Obraz druhý:
Niekedy mám pocit, že sme národ s tendenciou každému rozkazovať. Všimnite si niekedy oznamy, visiace po rôznych úradoch - tie okolo slušnej komunikácie ani nešli. Preto ma zaráža, že si opäť nikto z celej inštitúcie neuvedomí, že je lepšie napísať niečo ľudskou rečou, ako oznamy typu "vstup povolený len s kartou poistenca!!!", prípadne "o poradí rozhoduje lekár!!" "povinnosťou je mať uhradený...!" etc etc - čím viac výkričníkov, tým lepšie, samozrejme! Poviete si - detail. Ale na nich to celé začína a končí.....
Náklady - nulové, efekt - pocit, že komunikujete s ľuďmi.
Obraz tretí:
V permanencii sú dve ordinácie - jedna úrazová, druhá interná (za nepresnosť názvoslovia sa ospravedlňujem). Možno je to náhoda, ale už druhý krát sa mi stalo, že nepomer vo výkone bol priepastný - konkrétne sa to prejavilo tak, že mládenček s narazeným prstom odchádzal po pár minútach domov, a pri druhých dverách sa dve hodiny zvíjalo v bolestiach niekoľko dám so zápalom močového mechúra. Neviem, na základe čoho sa určujú služby an pohotovosti, ale je zaujímavé, že v prípade Bratislavy sa síce hovorí o prezamestnanosti v zdravotníctve, ale tam, kde treba, ľudia nie sú.
Ale opakujem - možno to bola po niekoľký krát opäť zas náhoda.
Obraz štvrtý:
Chronická to naša choroba - každý má najväčší problém, všetci sa strašne ponáhľajú, a všetci musia byť vybavení hneď. Jednoducho klasika. Bolo by to v poriadku, kebyže to zostane pri pocitoch a pokusoch, a kebyže to do smutnej reality nepretavuje samotný doktor. Potom to vyzerá tak, že pipenka s výrečným frajerom sa aj cez hlasné protesty dostane do ordinácie 5 minút po svojom príchode, kde si nechá vypísať recept na lieky, a ostatní sa môźu von akurát tak zvíjať ďalej a nadávať na svoju nevýrečnosť. Alebo na svoju slušnú výchovu.
Náklady na slušné správanie - nulové, efekt - pocit, že žijeme v normálnom svete.
Koniec dobrý - všetko dobré.
Nakoniec všetko dobre dopadlo, doktor bol milý, poradil, poriešil - to je všetko v poriadku. Len.... ten pocit polovičatosti ma nahlodáva pri každej podobnej návšteve. Snáď raz nastane doba, keď si aj riaditelia nemocníc uvedomia, že do istej miery musia ja tieto inštitúcie fungovať na princípoch súkromnej firmy - a to aj (a hlavne) vo vzťahu k svojim pacientom - teda zákazníkom, a to tak povediac "se vším všudy" - s nutnou dávkou prozákazníckosti, koučingu svojich ľudi, a celkovou starostlivosťou o pacienta.
Obávam sa ale, že toto žiadna vyhláška ministerstva zdravotníctva neprinesie.....
