Taký obyčajný nákup......

Účel návštevy obchodného domu: nakúpiť pár vecí pre malého a zaplatiť Universal pasmi (poukážkami, ktoré v tomto reťazci akceptujú)

Predpokladaný scenár návštevy: prísť, v kľude nakúpiť, malému spraviť radosť a nadnárodnej sieti obchodných domov a hypermarketov vygenerovať zisk, a následne odísť

Skutočný priebeh: Mamina sa s malým synom a Sestrou blížia k pokladníčke. V rámci neustálej konverzácie vybrali veci v celkovej úhrnnej hodnote presne 998 SKK, ako mali o malú chvíľu zistiť. Platí Sestra, keďže Mamina drží niekoľkomesačné bábo na rukách.

"Deväťstodeväťdesiatosem!" zahrmí nevrlo pani v strednom veku, sediaca za pokladňou.
"Nech sa páči" podá Sestra dvadsať natrhaných poukážok, každú v hodnote 50 SKK, celkovo teda ekvivalent tisíc slovenských korún.

"To nemóžem zobrať, dajte mi 950 a 48 korún v normálnych peniazoch!" vypadne prudko z pokladníčky.
Sestra si pomyslí svoje, prehltne poznámku o tom, či spoločnosti vadí, keď niekto nechá pár korún naviac a odoberie jeden z lístkov.

Pokladníčka preratáva natrhané Universal pasy, keď pri posledných dvoch zistí, že nie sú od seba odtrhnuté. Zo stavu podráždenia sa behom sekundy dostáva do absolútneho varu.

"Čo to má znamenať!!! Koľkokrát mám opakovať, že lístky majú byť natrhané!!!" naziape na Sestru a Mamina s malým stoja v nemom údive.
"Prosím vás, ukľudnite sa, a nekričte na mňa" ohradí sa zatiaľ kľudným hlasom Sestra.

"Čo? Nezvyšuj hlas! Soplaňa! Na to si moc mladá soplaňa, aby si mi tu rozkazovala!"

V tej chvíli už celý rad sleduje " zaujímavú " scénu.

"Vážená, buďte_taká_láskavá_a_nekričte na mňa! A mimochodom - my sme si nepotykali!"

"Soplaňa! Tu máš!" a výdavok putuje zvýšenou rýchlosťou smerom k Sestre.

"Tak to teda nie, toto sa bude riešiť" , kontruje Sestra.

"Rieš si, čo chceš, ja som aj tak vo výpovednej lehote, o mesiac končím!" vyriekne hlavnú myšlienku celého vystúpenia Predavačka.

Pokračovanie o pár minút na inom poschodí, oddelenie reklamácií:

"Prosím si knihu prianí a sťažností" osloví Sestra za pultom stojacu nevšímavú Pracovníčku. Na tretí pokus to konečne vyjde.

"Hentam" ukáže smerom k formulárom, ležiacim na pulte, na ktorom svieti nápis Reklamačný protokol s kolónkami ako Meno, Adresa, Telefónne číslo, Názov tovaru, Značka tovaru, Ean, etc.... po chvíli lámania si hláv, aká len značka tovaru môže byť nepríjemná pokladníčka dochádza k pokusu o napísanie mena tejto excelentnej ukážky fungovania kapitalizmu na Slovensku.

"Neviete mi povedať, ako sa volá pokladníćka na oddelení detského oblkečenia? Jediná blondína"

"Ne, neviem, musíte sa ísť pozrieť"

Nuž dobre, Mamina sa z malým vyberie pozrieť sa na menovku.

Vyvrcholenie:

"To je neuveriteľné! Dojdem tam, slušne sa jej spýtam na meno, a vieš čo mi pred tými ľuďmi povedala, keď sa konečne obrátila?" vyhŕkne s Malým na rukách inak kľudná Mamina.
"Že si ho môžem strčiť....vieš kam!"

Konklúžn:

Následné roztrhanie formuláru Sestrou a ostrá sťažnosť nadriadenej Pokladníčky nie je už tak podstatná.

Samozrejme, okrem ústnej sťažnosti bude nasledovať aj písomná. Takýchto prípadov, keď za svoje peniaze dostávame len kyslé úsmevy a podštandardný servis, zažívajú tisíce slovákov denne po celej republike neúrekom. Tejto pani Pokladníčke to už bolo zjavne jedno, keďže, ako sa pochválila, v predajni končí. Avšak dotiahneme to do konca, lebo osoben si myslím, že rok 2005 je na takéto správanie už moc neskorý termín. Verím, že vedeniu tejto spoločnosti to nebude jedno a bude dbať na dobré meno svoje firmy.

Lebo pomôže len boj - boj so zaužívanými stereotypmi niektorých ľudí (mám ďaleko od toho, aby som podceňoval prácu predavačov, tak isto nechcem generalizovať a zovšeobecňovať), boj s nezáujmom, drzosťou, boj s tým, keď za svoje peniaze dostávame okrem tovaru aj arogantný a povýšenecký prístup od ľudí unavených životom a bez kúsku úsmevu a prívetivosti.

Raz to snáď príde, a dočkáme sa slušnosti aj tam, kde ju človek tak nejak už pár rokov automaticky očakáva.....

Epilóg:

"Ja sa vám hlboko ospravedlňujem" povie nadriadená Pokladníčky, keď Sestru s Maminou vyprevádza k výťahom.
"Viete, mne je najviac ľúto, žeby sa nám mal ospravedlniť niekto iný" odpovie Mamina a pohľadom zavadí o naslúchajúcu Pokladníčku, okolo ktorej prechádzajú.

"A kto, ja?" zjačí Pokladníčka, ts! Ja si nenechám skákať po hlave!"

"Tak to si vysvetlíme po pracovnej dobe!" zagáni na ňu jej Priama nadriadená....