Úchyl

Na nešťastníčky postávajúce neďaleko Slovnaftu bolo zvyknutý, vídaval ich tu každý deň. Tie, ktoré by Slota zbil pelendrekom. Tie na samotnom konci rebríčka.

Ale táto bola iná. Prechádzajúc okolo si už z diaľky všimol dlhé plavé vlasy a chudú postavu. Z blízka si ju zo zvedavosti prezrel - ako všetky, aby sa následne so zmesou odporu a poľutovania utvrdil v poznaní, že tí poctiví tvrdo pracujúci kamionisti musia byť naozaj v koncoch, keď siahnu po službách týchto báb.

Ale táto...... zastal asi dvadcať metrov za ňou. Stála tam so zdvihnutou rukou, ktorá už klesala naspäť k útlemu telu. Tak, stopla ďalšieho potenciálneho zákazníka.

On však na jej služby nemyslel. Cúval, očakávajúc, či ho zrak neklamal.

Naklonila sa cez okienko, s ponukou, kde, ako, bude ťa to stáť.... -
- počkaj, zaplatím ti, ale nechcem tvoje služby -

- tak čo potom? -

Opretá o okienko, plavé vlasy skoro po pás, útle prsia napasované v svetlom tričku, tvár dievčaťa. Odhadom tak šestnásť. Čo tu preboha robí? Záujem sa vystupňoval po tom, ako videl, že sa nemýlil. Naozaj pekné dievča, naozaj mladučké. Naozaj šlapajúce na tom najponižujúcejšom mieste. Niežeby práca tých ostatných v rebríčku nad týmito tu bola nejak vznešenejšia, ale predsa len....

- chcem sa s tebou porozprávať. čo tu robíš, prečo si tu, prečo to robíš...nechcem tvoj sex za prachy, chcem ti pomôcť... -

- pomôcť? porozprávať? za prachy? ty musíš byť nejaký úchyl!! -

A malá odráčala preč po svojom zlom chodníčku za tými, čo úchylmi nie sú.....