Vianoce. Narodenie Ježiša Krista, a teda pre kresťanov jeden z najväčších sviatkov. Pre nich, ale aj pre nás ostatných sú to sviatky pokoja a kľudu. Sviatky človečenstva, čas, keď majú ľudia k sebe akosi bližšie, keď zo všetkých strán "útočia" na nás výzvy o pomoc. Čas, keď charitatívne projekty trhajú rekordy. Nič proti - bodaj by bolo viacero Vianoc do roka......
Vianoce. Sviatky konzumu a peňazí, čas masových nákupov, nervóznych radov pred pokladňami, ešte nervóznejších predavačiek. Čas spokojných obchodníkov, spoliehajúcich sa práve na záver roka. Sviatok všetkých marketingových týmov a reklamných spoločností, ktoré vo všeobecnej zhode už od októbra búšia do obyčajných smrteľníkov-nešťastníkov všadeprítomným pozlátkom a vsugeruvávajú im pocit, že jedine s tým ich produktom/službou budú Vianoce tými pravými Vianocami .
Vianoce. Čas rozprávok a rozžiarených detských očí. Po desiaty krát vzhliadnutý Mrázik dokáže aj niektorých dospelých preniesť do minulosti, do sveta, keď mali veci a udalosti úplne iný význam, a svet dospelých bol tak neuveriteľne banálny. Čas, keď rozvoniava mamina kapustnica a láka krpcov, vymrznutých po celodňovej sánkovačke. Okamih, keď rodinka dojedá štedrú večeru a pohľady malých členov prezrádzajú ťažko ovládané vzrušenie. Už len chvíľka, a malé prsty sa pustia do rozbaľovania dlho očakávaných darčekov.
Vianoce. Čas stresu a nekonečných zhonov. Čas unavujúceho upratovania a pocitu neuspokojenia, pokiaľ sa aj posledný kút a posledná sklenená tabuľa neblyštia ako zrkadlo. Čas uzávierok a nekončiaceho naháňania, keď na Štedrý večer, miesto rodinného uvoľnenia, nastupuje depresia a človek miesto oslavovania sotva lapá po dychu, práve končiac aranžovanie stola a umývanie posledných zvyškov riadu.
Vianoce. Sviatok rodiny. Čas, keď sú všetci, ktorý sa ľúbia, spolu. Keď je spolu jedna krv. Čas, keď sa prerušujú vojny, a do kostolov prichádzajú aj nevediaci. Pre ten pocit spolupatričnosti. Možno aj pre pocit nejakého vykúpenia.
Vianoce. Pre tých osamelých asi najhorší čas. Oproti cez ulicu, hore nad ním, dolu pod ním - všade je niekto s niekým. Iba ON je sám. Slzy sa tlačia do očí a všetko sa zdá byť márnivé. Nič nemá zmysel. Každý predsa niekoho má, každého niekto miluje, alebo aspoň má rád..... iba... iba ON nie...
...čas samovrážd......
Vianoce. Čas bilancovania. Koniec roka, signalizujúci odchod starého a príchod nového. Čas, keď sa človek trochu zastaví a hodnotí, čo získal, čo stratil, kde bol, a kam ide.....
Tak ako.... ktoré z nich sú tie vaše? Aký spôsob ich prežitia si vyberáte?
Ja Vám teda prajem šťastné a veselé, v kruhu svojich blízkych - smrť stresu a nákupom, upratovaniu a naháňaniu sa!
Dozvianocovania, priatelia :-)
A hlavne - kľud a pokoj!
