Dodnes si pamätá ich prvý bozk. Priateľský, akoby nechtiac, nezmyselne predĺžený, bez príčiny, o stotinu sekundy, a predsa tak vnímaný, ako žiadny predtým. Pod rúškom lúčenia, s tajnou nádejou niekde hlboko v nesmelých srdciach, s tajnou nádejou na reprízu, ktorá nikdy nemala prísť, zapovedanú a uzamknutú kdesi pod nánosmi sivej prítomnosti, ktorá tak dokonale ukrývala bytosť z inej reality...
Dodnes si pamätá ich nočné blúznenia, dychtivé, ale nekonečne vzdialené, ktoré nemali nikdy prekročiť prah našej dimenzie. Diaľka a ostražitosť, strach a konformnosť, ako stokilové bremeno, nikdy nedovoľujúce narovnať sa a pozrieť do očí....bytosti z inej reality...
Dodnes si památá ich rozchody, ktoré nikdy rozchodmi neboli, aj ich znovunájdenia, ktoré nikdy v skutočnosti nové neboli. Tak naivní, v snahe uniknúť, tak pragmatickí, v snahe znovu niečo objaviť. Dokonalé bytosi z inej reality...
Dodnes si pamätá na tisíce predstáv, tak zmysluplných, ale nenaplnených, tak výrazných a hmatateľných, ale predsa prekliato virtuálnych, v ktorých bolo všetko inak, s nádejou, s láskou, s pokorou, v náručí...bytosti z inej reality...
Dodnes si pamätá na chvíľu, keď nekonečná bolesť v duši a srdci ochromila všetko, čo bolo mu na svete drahé. Nik neposkladá tisíce čriepkov, na ktoré sa obrátil jeho svet, jeho viera, viera v inú realitu. Nik nevyjadrí, čo všetko znamenali slzy, cez závoj ktorých sa pozeral na hrob...bytosti z inej reality...
Venované všetkým tým, ktorých posledný krok zostáva navždy nedokončený, a posledné slová navždy nevypovedané...
