...keď podliehajúc ilúzii zdanlivej nekonečnosti času nie je nič ľahšie, ako spoľahnúť sa na zajtrajšok. Aj zajtra vyjde slnko, jediná istota života, aj zajtra bude čas, na dotyk, na úsmev, na pár slov, ktoré... ktoré však nikdy neprišli. A zajtra.... zrazu už ten čas nie je.....
Nedokončené. Najviac mrzia veci nedokončené...
...bez milosti sfúknuté a odviate mocným vetrom osudu, ktorý má iné plány, bez prehnaného záujmu plniť ľudské sny. Veď načo, keď si ich tak často a tak dôkladne sami ničia... a potom... zrazu..... už nie je s kým doťahovať započaté, dorábať rozrobené, a... dokončovať nedokončené.....
Nepochopiteľné. Najviac bolia veci nepochopiteľné...
...ktoré v sladkých snoch nikdy neprišli, nikdy neboli a nikdy neexistovali. Tam, kde vládne iná realita, ktorá nezraňuje, nebolí, nerozdeľuje, neukladá k večnému spánku..... tam preniká do navždy nepripravenej mysle každé ráno neúprosné precitnutie.... veď je to také... nepochopiteľné.... ..dnes tu, a zajtra... nikde... len v spomienkach...
Venované všetkým tým, blízkym aj vzdialeným, ktorí z nášho života zmizli tak nejak... priskoro...
Foto: ja
