Zas sa mu o Tebe snívalo...
...už je to raz tak. To mimozmyslové spojenie vám nikdy nenechá vydýchnuť. Človek by aj chcel, oprostiť sa, dať slobodu tej odvrátenej strane Tvojho Ja, ale ktosi (Stvoriteľ? Vyšší princíp? Príroda?) to zariadil inak.
A tak zas jeden krát, tak ako tisíckrát pred tým, sa ráno prebudil do mrazivého dňa, a kdesi na pomedzí inej reality zostala stopa, viac tušená ako jasná, asi ako keď si prežiješ pocit zvaný déja-vú, tak neuchopiteľný a predsa dôverne známy.
Zas sa mu o Tebe zdalo...
...jemná duša, pod tiahou vlastnej existencie, ničená sebaklamom, sebaľútosťou, zviazaná temnou polovicou, plnou deštrukcie, fungujúcou ako magnet na trable. Chcel by ju zachrániť, ale tomu už ani on sám neverí. Len sa nechá niesť vidinou, ktorá nikdy neprekročí tieň, prísľubom, ktorý sa nikdy nedočká naplnenia v našom svete. Vie to už dlho, verí tomu krátko.
Zas sa mu Ťa odnechcelo...
...ako večer Noc poráža Deň vo večnom boji, zdania a sny prechádzajú do podvedomia a zostáva po nich len tušenie tieňa. Veď to už snáď ani nie je pravda, že sa mu o Tebe snívalo, že sa mu o Tebe zdalo...
...zostáva už len zavolať Bohu na odkazovač.....veď čo ak je skutočný.....
