Hoci fondy, ako som konštatoval v predchádzajúcich častiach, podliehajú rôznym jurisdikciám, my sa venujeme asi tej najbližšej, tj českej verzii.
Primárne je potrebné konštatovať, že správca fondu je jednou z kľúčových postáv celej štruktúry. Fond ako taký nemá právnu subjektivitu, všetky činnosti s majetkom vo fonde vykonáva práve správca. A táto pozícia určuje jeho unikátnu pozíciu a zodpovednosť.
V zmysle aktuálne platnej českej legislatívy môže by správcom výlučne fyzická osoba. Súbežne existuje niekoľko ďalších obmedzení a usmernení, ktoré definujú, kto a za akých okolností sa môže stať správcom a kto už nie. Samotný fond môže mať správcov viac, čo je nepochybne pozitívnym prvkom. Napríklad správcom môže byť aj samotný zakladateľ fondu – napríklad rodič, ktorý majetok do fondu vyčlenil. Avšak v tomto prípade platí podmienka, že správca-zakladateľ musí mať vedľa seba aj ďalšieho správcu.
Činnosť správcu zvereneckého fondu je v zásadnej miere ovplyvnená štatútom fondu, ktorý stanovuje kompetencie správcu fondu pri správe majetku nad rámec zákonné úpravy. Rovnako hovorí aj o povinnostiach vo vzťahu správcu fondu voči beneficientom pri distribúcii benefitov. Dôležitou je aj samotná korporátna štruktúra majetku a podoba, v akej bol majetok do fondu vyčlenený – tj či sa týka výlučne o obchodné podiely/akcie, alebo aj o iný hnuteľný resp. nehnuteľný majetok.
Štatút fondu určuje aj ďalšie osoby a orgány, ktoré môžu činnosť správcu vo výraznej miere ovplyvniť. Jedným z nich je pozícia tzv. protektora, ďalšou môže byť napríklad rodinná rada, alebo inak organizovaný klub beneficientov fondu.
V prípade súkromných fondov, na konci ktorých je beneficientom rodina, odporúčame na základe našich skúseností kombináciu tzv. rodinného správcu, ktorý predstavuje prepojenie majetku na rodinu a profesionálneho správcu, ktorého úlohou je starostlivosť o denno-dennú správu fondu, vrátane jeho vzťahov k štátnym orgánom.
Zmysluplná definícia kompetencií správcu v štatúte zvyšuje mieru bezpečnosti pred jeho prípadným osobným zlyhaním, či už úmyselným, alebo z nedbanlivosti. Je potrebné upozorniť, že správca ručí za svoje konanie svojim osobným majetkom a je vždy povinný postupovať v zmysle rozumného hospodárenia a štatútu. Akonáhle túto hranicu prekročí, môže také čeliť trestno-právnemu stíhaniu.
Menovanie a odvolanie správcu stanovuje zákon a štatút fondu. Menovanie je tradične v kompetencii zakladateľa, samozrejme štatút fondu musí pamätať aj na skutočnosť, že zakladateľ jedného dňa odíde. Pre odvolanie správcu v zmysle zákona nie je potrebné uviesť špecifický dôvod. Každopádne by ale mal existovať interný postup, kedy a ako odvolanie napríklad rodinná rada realizuje.
