V posledných dňoch sme svedkami začínajúcej diskusie na tému tzv. zverenských fondov na Slovensku a ich zapracovaniu do slovenskej legislatívy a života. Dôvod tejto diskusie je pre Slovensko tradične príznačný, a pre odľahčenie ho spomeniem na záver, každopádne ich zapracovanie by rozhodne pomohlo vyriešiť niekoľko dôležitých tém, ktoré na Slovensku v roku 2020 existujú. Dovolím si pripojiť pohľad človeka, ktorý sa tejto téme zaoberá posledných šesť rokov pomerne intenzívne a realizoval niekoľko obdobných projektov.
Téma zverenskej správy rozhodne nie je nová, v anglosaských krajinách existuje od stredoveku, isté formy sme tu mali aj počas prvej republiky. Keďže ale počas „komunizmu“ všetkému vládla strana a vláda, tak táto téma nebola potrebné, avšak príchodom demokracie a kapitalizmu ľudia nadobudli nielen majetok ale aj právo sa rozhodnúť, čo s ním urobia. A keď jedného dňa na Slovensku rekodifikujeme občiansky zákonník (platný od 60 rokov minulého storočia), tak aj u nás to bude.
Téma zverenských fondov prichádza z Českej republiky, kde boli v roku 2014 uvedené do života spolu s nových občianskym zákonníkom. Českí zákonodarci si vzali významnú inšpiráciu z obdobnej štruktúry, ktorá funguje v provincii Quebec v Kanade. Na Slovensku sme sa bežný občans touto témou mohol stretnúť pri sledovaní pravidelných správ z ČR, kde sa český premiér snaží všetkých presvedčiť, že nič nevlastní a teda ani neovláda, keďže jeho Agrofert je vo vlastníctve dvoch zverenských fondov (ktoré on založil a má v nich pomerne zreteľný vplyv...).
Skúsme si teda v skratke povedať, čo je základnou podstatou zverenských fondov, a prečo si ich rodiny zakladajú. Hneď na úvod sklamem všetkých konšpirátorov – zverenské fondy nie sú ani o daňovej optimalizácii, ani o vyvedení majetku a schovaním identity konečných vlastníkov, resp nejde o žiadne pranie špinavých peňazí.
Základným cieľom je zachovanie rodinného majetku v jednom celku a eliminácia jeho drobenia, ktoré môže nastať pri medzigeneračnom prechode. Zmyslom teda je vytvorenie takého prostredia, v ktorom rodina bude svoj majetok kontrolovať (a mať vplyv na jeho správu), a súčasne sa vyhne bojom a rizikám spojeným s procesom dedičstva. Aktuálna generácia členov rodiny sa tak nestáva vlastníkmi, ale správcami majetku v prospech budúcich generácií.
Tento aspekt môže byť mimoriadne prospešný pre rodinu ako takú, ale rovnako je veľmi prospešný pre krajinu ako takú. Delením majetku tradične dochádza k jeho erózii a znehodnoteniu. Ak je súčasťou majetku podnikanie, tradične vie nezvládnutý proces viesť k jeho zániku.
Prostredníctvom zverenského fondu môže rodič signifikantne ovplyvniť to, akým spôsobom sa má s jeho majetkom po smrti naložiť. Žiadnym iným spôsobom to dnes urobiť nemôže. Inými slovami, ak by Svätopluk svoje tri prúty nerozdal synom, ale vložil ich do zverenského fondu, mohli sme tu mať stále Veľkomoravskú ríšu. On by sledoval svoje ciele, rovnako tak ako dnes istý predstaviteľ zákonodarnej moci otvorením tejto témy sa snaží sledovať tie svoje. Každopádne, ak by sa nám to podarilo dotiahnuť do konca, potom by pre rodinné podnikanie na Slovensku a jeho zachovanie a rozvoj urobil naozaj veľa.
V ďalších častiach sa budem venovať samotnej podstate a štruktúre zverenských fondov.
