Kráčať históriou cudzej krajiny, ukopnúť si palec o stredovekú dlažobnúkocku, podumať nad zákutiami okolo kanála, poobdivovať jednu z málaMichelangelových madon mimo Talianska, prejsť toľko múzeí, až sa mivšetko motá v hlave, kúpiť si "pravú belgickú" čipku - pozor na strojové výrobky z Číny, uzlíky nesmú byť rovnaké, dostať kiloručne robenej čokolády, ochutnať miestne pivo s karamelovou, jahodovou či vanilkovou príchuťou, aby som sa pokorne vrátila ku Guinessu, pochopiť rozdiel medzibriliantom a esmeraldom...












Mestečko, ktoré vytvára samé zo seba mozaiku. Sladkú, voňavú, starodávnu.... Vychutnávať ju, až kým povinnosti nezavolajú....."mami, kedy prídeš domov?"